Premiér však za to nemusí získať veľa dôvery v nadchádzajúcich voľbách.

Majstrovská akcia útoku ukrajinských dronov na strategické letecké základne hlboko v ruskom zázemí (čo v kontexte rozmerov Ruska znamená naozaj veľmi hlboko), má nielen psychologický, ale aj jasne vojenský význam. Kremeľ sa samozrejme vyhráža krvavou odvetou. Aká je škála jeho skutočných možností?

Majú fašizmus a komunizmus niečo spoločné, aj keď sa ocitli navzájom vo vojne? Čo o tom dnes vypovedá propaganda Putinovho režimu? V čom pripomína náš dnešný svet 30. roky minulého storočia? Sme dnes múdrejší než vtedy? Kto nám zakazuje klásť otázky a prečo si to nesmieme nechať?

Nadväzujeme na tému, ktorej sme sa venovali v minulej časti. Reč bola o spochybňovaní zmyslu politiky vôbec aj o pokusoch nahradiť ju niečím iným, lepším, alebo aj vedeckejším. Je načase povedať pár ďalších téz o nenahraditeľnosti politiky alebo tiež o nevyhnutnosti robiť politiku.

Znova dnes častejšie než obvykle konštatujeme, že „veci nefungujú“, a myslíme tým politický systém. Politika je všadeprítomná a pritom odpudzujúca ako nikdy predtým. Čím je však situácia horšia, tým silnejšie sú pohnútky odmietnuť nielen zlú politiku, ale politiku vôbec, a urobiť tak náš údel ešte horším.

Prieskumy nasvedčujú tomu, že dnešná opozícia získa v budúcich voľbách väčšinu. Aj keď je veľmi skoro hovoriť o víťazstve, predpokladajme, že zostaví vládu. Už teraz vieme, že jej nebude čo závidieť. Čo ju čaká?

Očakávali by sme pred pätnástimi či dvadsiatim rokmi, že nepriatelia slobodného a demokratického zriadenia budú schopní vo svojich deštruktívnych snahách takej efektivity? Boli sme si tak dlho istí svojimi predpokladmi, až sme sa zobudili do nemilej reality.

Netreba už príliš opakovať, že ten Trumpov „mier za 24 hodín“ bolo pusté táranie. Pokiaľ ide o osobu dnešného prezidenta USA, nie sú podobné vyjadrenia ani žiadnym prekvapením.

Keď som tu naposledy písal o „kríze Západu“, zmienil som sa v závere svojej neukončenej úvahy o potrebe anamnézy, rozpomenutia sa na počiatky a základy, z ktorých naša moderná civilizácia vyrástla, hoci sa im – aspoň čiastočne – odcudzila. Sľúbil som, že sa k téme vrátim.

Udalosti posledných siedmich dní komentuje Tomáš Zálešák.