V marci roku 1776, presnejšie 9. marca toho roku vyšla dvojdielna kniha škótskeho osvietenského filozofa Adama Smitha (1723-1790) známa dnes pod skráteným názvom „Bohatstvo národov“; celým menom: „Pátranie po povahe a príčinách vzniku bohatstva národov“ (An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations).

V tejto chvíli nevieme presne, aká je budúcnosť Grónska. Podobne nevieme ani, aký bude výsledok ruskej vojny proti Ukrajine a ukrajinského boja za vlastnú existenciu. Múdrosti, ktoré si bude s Trumpom na najbližšom stretnutí vymieňať Robert Fico, nie sú nateraz hodné pálenia kyslíku. Niečo však vieme.

Kríza, v ktorej sa režim Iránskej islamskej republiky dnes ocitá, je podľa všetkého najvážnejšia od jej revolučného založenia v roku 1979. Tým však zďaleka nie sú zodpovedané viaceré otázky visiace nad budúcnosťou krajiny a regiónu.

To, že tak často potrebujeme zdôrazňovať našu civilizačnú príslušnosť, naznačuje čosi o našom spoločnom rozpoložení. Ak o niečom musíme príliš diskutovať, znamená, že je to predmetom pochýb.

V sobotu ráno v založili pôvodne neznámi páchatelia požiar pod káblami elektrickej siete neďaleko Berlínskej elektrárne v Lichterfelde. V mrazivom počasí boli výpadkom prúdu postihnuté tisícky domácností a ohrozené ľudské životy. Škody sú značné, hoci prevádzka sa obnovuje. Podľa nedeľňajších správ je za útokom skupina ľavicových extrémistov.

Prečo je pri diskusiách o vojenskom zásahu proti Iránu potrebné poznať históriu a kultúru krajiny, a čo nám to prezradí o povahe jej súčasného režimu? Ako súvisí kultúra s politickým správaním ľudí a národov? Prečo je človek jediné zviera, ktoré robí politiku? Ako nám antropológia pomáha porozumieť politickému dianiu?

V čom je osud demokracie v Amerike spojený s osudom Európy a sveta; čo si navzájom vyčítame a v čom si nerozumieme; o pôvode, premenách a krízach americkej veľmoci; ako sa demokracie rodia a umierajú; čo býva v dejinách národov nepriznané; čoho sa obávali zakladatelia USA; prečo je kontrola moci životne dôležitá?

Bilancia 20. storočia vyzerá zdrvujúco. Totalitné režimy, vojny, teror a genocída uskutočňované s prispením moderných technológií boli hlavnou príčinou neprirodzenej úmrtnosti ľudí na rôznych miestach sveta. Rozumieme správne tomu, čo sa stalo? Máme sa dnes obávať opakovania nedávnej minulosti? Vieme tejto hrozbe čeliť?

Prečo v našej dobe, tak hrdej na vedecký pokrok, verí znova toľko ľudí evidentným nezmyslom; kedy je extrémizmus príťažlivý a prečo sa znova hovorí o návrate fašizmu; o čom nás môže napriek dnešným prevratným zmenám poučiť minulosť; ako rozlišovať vedu od pseudovedy a ideológie, na čo nám je politická filozofia a prečo sú humanitné disciplíny stále dôležité?

Vraciame sa k téme predchádzajúceho dielu a reč je, samozrejme, aj o aktuálnej situácii na Blízkom východe, povahe iránskeho režimu a americkej zahraničnej politike. Nadväzujeme diskusiou o vplyve kultúrnych vzorcov na politické správanie, o význame štúdia ľudskej povahy a vedomia aj o tom, ako nám filozofická antropológia pomáha kritizovať ideológie.