Bolo logické, že krátko po Novembri vstúpili do politiky „nepolitickí“ ľudia. Bola to doba, v ktorej mali s oficiálnym fungovaním verejného priestoru skúsenosť iba kariérni komunisti, a všetci ostatní boli v tomto smere začiatočníci.

Za komunizmu sme od oficiálnych médií nečakali žiadne zázraky. Pripadalo nám normálne, že šírili komunistickú propagandu, a ak občas aj pobavili, bolo fajn. To,

od hovorkyne Ligy proti antisemitizmu. Stálo tam: „Ve dnech 24. – 25. února 2008 jsem spolu s

Nepriatelia národaPoslanci, ktorí nepodporili Lisabonskú zmluvu, konali protinárodne – povedal to predseda vlády a pritakával mu predseda parlamentu. Týmto jediným výrokom sa Slovensko vrátilo o 12 rokov dozadu.

Sviečková manifestácia bola jediným a

prišli českí neonacisti provokovať rovno na miesto bývalého koncentračného tábora pre Rómov v

je román, kde sa dočítate niečo úplne zásadné o svojej existencii. O existencii človeka, ľudstva, civilizácie, planéty. Napísal ho najuznávanejší súčasný americký spisovateľ Cormac McCarthy (v origináli vyšiel roku 2006, v češtine 2008).

Zvažujem, či to nezaváňa banalitou a

(G

Milá Hedviga,máte za sebou ťažké obdobie, asi najťažšie vo vašom živote, ale už aj veľký dôvod na radosť. Máte krátko po svadbe. Celá naša redakcia vám to šťastie želá. Ale nielen to vám chcem teraz odkázať.