V době, kdy je díky mobilu „fotografem“ každý, jako by se zapomínalo, že klasická fotografie není jen řemeslo, ale také umění. Vladimír Birgus je vedoucím Institutu tvůrčí fotografie v Opavě, který už více než dvacet let patří k nejlepším školám pro fotografy u nás.

Ak sa Rus stane jedným z najvýznamnejších amerických spisovateľov, znie to priam neuveriteľne. Vladimir Nabokov zomrel pred štyridsiatimi rokmi. Autor provokujúcej Lolity si v živote prešiel kadečím.

Letos na jaře známý americký historik Timothy Snyder přistoupil k nezvyklému kroku. Sepsal Dvacet lekcí z 20. století (pod názvem Tyranie vyšly nedávno i česky). Není to objemná historická práce, na jaké jsou jeho čtenáři zvyklí, nýbrž politický apel.

S kariérou youtubera začínal v pätnástich rokoch vo svojej detskej izbe. Bol prvý na Slovensku. Ako vníma konkurenciu? Ako ovplyvňuje youtube mladých ľudí? Daniel Sebastián Štrauch, ktorého verejnosť pozná pod menom GoGo.

Obyčajné sídlisko, bizarná fotografia kravy, letoviská, viac-menej nijaký človek. Také sú fotografie Michela Houellebecqa na bratislavskej výstave.

Pred štyridsiatimi rokmi, na jar 1978, keď po vzniku Charty ´77 komunistická moc zosilňovala ideologický tlak, sme na Ústave technickej kybernetiky SAV zorganizovali výstavu siedmich mladých výtvarníkov, ktorí nemohli oficiálne pôsobiť.

Ako nádejný džezmen spravil prijímačky na hudobnú školu Berklee, ale skončil v divadle Stoka. Považuje sa za hudobníka aj herca, ale zároveň funkcionárči v Slovenskom ochrannom zväze autorskom. Teraz mu vychádza knižka textov a nový album. Ľubo Burgr.

Do Pohody zostávajú necelé dva mesiace. Najvyšší čas začať si v hlave usporadúvať, prečo tam vlastne (aj) tento rok ideme. Prvý z dôvodov je na plagátoch Pohody napísaný najväčším písmom.

TREBA SPOZNAŤ Biele vrany ● TREBA SA VRÁTIŤ S cirkusom do záhrady ● TREBA SKOMBINOVAŤ dva svety Alfonza Muchu ● TREBA SPOZNAŤ fotografa Houellebecqa ● TREBA SA POZERAŤ V TELKE Teplé miestečko nie je vždy výhra

„Aj cesta môže byť cieľ,“ spieva Mňága a Žďorp. Život speváka slovenskej punkrockovej skupiny Slobodná Európa tento refrén vystihuje dokonale.