Po tom strašnom čine na Zámockej prišla úplne logická spoločenská požiadavka – urobme niečo konečne pre LGBTI+ ľudí! Každý, kto má v sebe ľudskosť, to pocítil takto. Lenže potom sa čosi stalo.

Tridsaťtri rokov od pádu odpornej komunistickej diktatúry by mohlo znamenať aj dospelosť slobodnej spoločnosti. Je to tak? Dospeli sme? Čo sa nám podarilo a kde sa stále potkýname?

Tribúnom revolúcií u nás chýbal morálny kompas. Rozdelenie Československa, ktoré sa mňa bytostne dotýka, je pre mojich vnukov historická udalosť bez zvláštneho významu, hovorí v rozhovore o Novembri, tribúnoch revolúcií a rozdelení Československa Fedor Gál.

Na začiatok len toľko. Mám Fedora rád, vážim si ho, občas s ním nesúhlasím a som smutný, že sme dovolili vyhnať ho zo Slovenska.

Slovenská republika spoznala pred 30 rokmi svojho prvého prezidenta. Stal sa ním Michal Kováč, ktorého do funkcie zvolila Národná rada (NR) SR 15. februára 1993.

Vražda Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej otriasla Slovenskom. Stalo sa to 21. februára 2018 a odvtedy ubehlo presne 5 rokov. Čo sa u nás udialo odvtedy?

Zakrátko uplynie päť rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tá vražda priviedla na námestia davy volajúce po spravodlivosti, prišli voľby a vláda s ústavnou väčšinou. A teraz sa zdá, že unesený štát sa môže vrátiť. Aké sú naše vyhliadky? Hovorím o tom s Romanom Kvasnicom.

Ústava Slovenskej republiky garantuje svojim občanom slobodu slova a prejavu. Nejde však o absolútne právo a nevzťahuje sa na akýkoľvek prejav. Jedným z takýchto prípadov je aj tzv. nenávistný prejav, fenomén, ktorý sa rozmohol najmä v posledných rokoch.

Piatkový protest bol už druhým v priebehu tohto týždňa a konal sa pod heslom „Srbsko proti násiliu“.

Slovensko bude mať úradnícku vládu a je to štandardný postup, ústavný, dokonca môže krajine pomôcť. No je to aj moment, ktorý odhaľuje veľa o nás, našich postojoch a perspektívach. Ba možno sme svedkami až generačného zlyhania.