Pred 36 rokmi sme striasli jarmo komunistickej totality. Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko zažili hviezdny moment, dnes však znovu zápasia so silami neslobody. Čo z hodnôt Novembra ’89 sme si osvojili a v čom stále zlyhávame?

„Keď ľudia vidia, že tým hore sa nič nestane a zároveň pociťujú dôsledky takzvanej konsolidácie, v zúfalstve sa často uchyľujú ku krádežiam v obchodoch,“ myslí si poslanec.

Istotne si všetci pamätáme hru panák. Na chodník sme kreslili deväť políčok, skákali po nich a kto neskákal, povedľa si mohol kriedou čarbať slniečka, kvetinky, zvieratká... Ruky sme mali špinavé od farebného prachu a chodník vyzeral ako nepodarená galéria avantgardných diel. V týchto dňoch to už nie je iba detská záležitosť, krieda sa mení na nástroj tichej chodníkovej revolúcie. Otázkou je, či jej odkaz vydrží dlhšie, než kriedu zmyje ťažký novembrový dážď.

Podľa predsedníčky strany Za ľudí je „šialené“, že súčasná vládna moc si z občanov Slovenska urobila pokusných králikov.

Ďalšie železničné nešťastie, ktoré sa len so šťastím neskončilo úplne tragicky, je bohužiaľ symptomatické pre fungovanie Slovenska ako štátu.

Rôzne podujatia na daný deň avizovali opozícia či mimovládne organizácie. Viaceré inštitúcie i školy zase informovali, že 17. novembra udelia svojim zamestnancom či študentom voľno.

Študenti a absolventi Spojenej školy na Ulici Dominika Tatarku v Poprade dnes verejne odmietli, aby ich akademická pôda bola zneužívaná na politické ciele.

Matovičovsko-hegerovská vláda dokázala za dva roky prešustrovať svojou absurdnou politikou veľkú časť dôvery svojich voličov, pre ktorých sa stali Matovič s Hegerom a Sulíkom ešte horší ako Fico.

Ako Kiča usvedčil Roberta Fica a Petra Pellegriniho z klamstva. Putin ohlásil nezastaviteľné atómové torpédo. Belgický premiér poslal Trumpovi silný odkaz.

Spomínate si na štátny prevrat z januára tohto roka? Ak nie, nič si z toho nerobte. Žiaden štátny prevrat sa totiž nestal.