Novodobá história Slovenska je pretkaná spormi o jeho podobu. Najnovšia demarkačná línia, ktorú sa snaží časť politikov nakresliť, tkvie v umelom delení na tých, ktorí rodiny podporujú a na tých, ktorí sú údajne proti nim.

Do diskusie o vzťahu medzi konzervatívcami a liberálmi na Slovensku a o tom, či sa teraz pôsobením Igora Matoviča na tomto vzťahu niečo mení, sme pozvali aj Františka Mikloška.

Ako ukrajinská armáda postupne vyháňa ruských okupantov zo svojho územia, verejnosť znepokojujú vyhrážky použitia jadrovej zbrane ruskou stranou. Je toho Putin vôbec schopný a aká by bola odozva sveta?

Predpoklad, že slobodná spoločnosť musí zvíťaziť nad tyraniami len preto, že je lepšia, znie príjemne, no zavádza. A zavádza nebezpečne. Iste, máme mnoho dôvodov pokladať slobodné zriadenie za lepšie. Z toho však nevyplýva žiadna predurčenosť víťazstva.

Väčšina Slovákov si asi v súvislosti s Izraelom vybaví Svätú zem či konzervatívny náboženský štát. Asi málokomu zíde na um moderná a otvorená spoločnosť, kde je LGBTI+ komunita nenahraditeľným členom. No presne taký je Izrael. Ako k tomu dospel?

Po tom strašnom čine na Zámockej prišla úplne logická spoločenská požiadavka – urobme niečo konečne pre LGBTI+ ľudí! Každý, kto má v sebe ľudskosť, to pocítil takto. Lenže potom sa čosi stalo.

Tridsaťtri rokov od pádu odpornej komunistickej diktatúry by mohlo znamenať aj dospelosť slobodnej spoločnosti. Je to tak? Dospeli sme? Čo sa nám podarilo a kde sa stále potkýname?

Tribúnom revolúcií u nás chýbal morálny kompas. Rozdelenie Československa, ktoré sa mňa bytostne dotýka, je pre mojich vnukov historická udalosť bez zvláštneho významu, hovorí v rozhovore o Novembri, tribúnoch revolúcií a rozdelení Československa Fedor Gál.

Na začiatok len toľko. Mám Fedora rád, vážim si ho, občas s ním nesúhlasím a som smutný, že sme dovolili vyhnať ho zo Slovenska.

Slovenská republika spoznala pred 30 rokmi svojho prvého prezidenta. Stal sa ním Michal Kováč, ktorého do funkcie zvolila Národná rada (NR) SR 15. februára 1993.