Senátorky v zdôvodnení predloženia návrhu upozornili, že akýkoľvek pokus zmocniť sa Grónska by porušil Severoatlantickú zmluvu NATO, oslabil súdržnosť Aliancie a podkopal úsilie reagovať na hrozby zo strany Ruska a Číny.

Internetovú výzvu spolku na podporu prezidenta podpísalo už vyše 600 000 ľudí. Pavel sa ľuďom za podporu poďakoval. Na sociálnych sieťach v nedeľu napísal, že si váži všetkých, ktorí nie sú ľahostajní k tomu, čo sa okolo nich deje.

„Mnoho dánskych vojakov (v Afganistane) prišlo o život alebo utrpelo zranenia. A Dánsko je jednou z krajín NATO, ktorá v prepočte na počet obyvateľov utrpela najväčšie straty,“ napísala dánska premiérka.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že charta Trumpovej Rady mieru „presahuje rámec Gazy“ a „vyvoláva vážne otázky, najmä pokiaľ ide o rešpektovanie zásad a štruktúry OSN.

Grossi poukázal na to, že počas svojej doterajšej práce šéfa MAAE, dozornej agentúry OSN so sídlom vo Viedni, vedie rozhovory so všetkými dôležitými krajinami, a to aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Navýšenie rozpočtu podľa prezidenta umožní Spojeným štátom „vybudovať vojsko snov“ a posilniť bezpečnosť krajiny pred nepriateľmi.

Dánsko podľa amerického prezidenta nedokáže Grónsko ochrániť pred Ruskom alebo Čínou. Störeho sa pýta, kto dal vlastne Dánsku „právo vlastníctva“ tohto arktického ostrova.

Zámer obnoviť priame rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktoré boli prerušené pre vojnu na Ukrajine, Macron avizoval už v decembri 2025. Začiatkom februára preto vyslal do Moskvy svojho emisára Emmanuela Bonna.

Oznámil tiež, že neuvalí clá na niektoré európske štáty, ktoré mali nadobudnúť účinnosť 1. februára.

Nepodporí ho, kým Ukrajina neobnoví tranzit ropy cez ropovod Družba, oznámil v nedeľu šéf diplomacie Péter Szijjártó.