Krajiny občas stoja pred voľbami podobne ako hrdinovia rozprávok: ak sa rozhodneš pre jedno, bude zle, ak pre druhé, bude ešte horšie. Izraelská voľba, či uskutočniť vojenskú akciu proti Iránu a jeho jadrovému programu, je ako vystrihnutá z Dobšinského. V čomsi je táto voľba dokonca ešte ťažšia: je takmer nemožné posúdiť, ktorá z dvoch možností – zaútočiť alebo riskovať jadrový Teherán – je voľbou zlou, a ktorá ešte horšou.

Bude mať to, čo sa deje v sýrskom Homse, paralelu s udalosťami v Bengází? Alebo bude tou správnou analógiou Hama? Sarajevo? Čo dokonca niektoré z miest v Rwande? Za každým porovnaním sa skrýva príbeh, ktorý má nejaké podobné znaky s tým, čo sa práve deje v treťom najväčšom sýrskom meste a centre protivládnych akcií. Homs je obkľúčený a bombardovaný sýrskymi vládnymi jednotkami.

Keby sa to tak nebilo s povestným americkým optimizmom, dalo by sa povedať, že Spojené štáty oblieha „blbá nálada“. Krajina neobmedzených možností, za akú ju označuje otrepané klišé, nevie, akou cestou sa má uberať.

Termín „Arabská jar“ je už teraz dosť kontroverzný. Predznamenávajú revolúcie v arabskom svete slávne letné dni, alebo sú návratom k pochmúrnej zime? Jedno je isté: náboženstvo a viera má významný vplyv pri určovaní výsledku tohto vývoja.

Mohamed Merah nebol podľa priateľov ničím výnimočný, skôr tichý a usmievavý chlapec z jednej z pokojných štvrtí juhofrancúzskeho Toulouse. „Na okolí žili oveľa horší ako on,“ hovorili pre médiá susedia brutálneho zabijaka Meraha.

Otvorená kritika Koránu je dnes spoločenským tabu. Prinášame článok 83-ročného kňaza a profesora americkej univerzity, ktorý nastoľuje otázku o pravosti Koránu a dôsledkoch prípadnej odpovede. Píše jezuita James V. Schall.

Kto je horší – díler alebo závislý? Povedal by som, že je to tak fifty-fifty, jeden drží druhého. Aj keď, pravda, závislý človek má morálnu prevahu. Grécko je závislé. Nemecké a francúzske banky sú díleri a Brusel je krstný otec, ktorý zabezpečuje tovar z Afganistanu.

V marci uplynú štyri roky odvtedy, ako som pre tieto stránky opisovala scénu pod múrmi moskovského Kremľa. Ojedinelú, nikdy predtým nevídanú udalosť sprevádzali zvuky populárnej vojenskej piesne Combat (veliteľ práporu) – a jasot mládežníkov s lesom vlajok nad hlavami. Bolo po prezidentských voľbách a dvaja muži – čerstvý exprezident Putin a práve zvolený prezident Medvedev vedno, takmer rovnako oblečení, kráčali pozdraviť voličov.