Povinnosť nosenia rúška sa týka aj špeciálnych základných škôl a žiakov prvých štyroch ročníkov stredných škôl s osemročným vzdelávaním.

Ako bunka vie, kde sa má rozdeliť? Ako sa z normálnej bunky stane opevnený hrad – spóra? Prečo majú bunky samoničiace mechanizmy a ako tieto mechanizmy fungujú? O týchto, ale aj ďalších otázkach sa budeme rozprávať s finalistom ocenenia ESET Science Award pre rok 2021 a Vedcom roka 2020, molekulárnym biológom Imrichom Barákom. Moderuje Juraj Petrovič.

Strana Sloboda a Solidarita je presvedčená, že zatvorenia škôl by malo devastačné účinky nielen na duševné zdravie detí, ale aj ekonomiku na Slovensku.

Čo má prednosť? Ochrana prírody, alebo vlastnícke práva? Ako sa dajú tieto dve veci skĺbiť? Ako to momentálne funguje na Slovensku a ako by to v budúcnosti mohlo vyzerať?

Nehnuteľnosti, autá, počítače, domáce spotrebiče aj dovolenky. Šetríme neradi, za to však radi míňame. Máme najviac dlhov v regióne. Prečo sme takí? Aké riziká plynú z rýchleho zadlžovania? A budeme to vôbec vedieť splácať, keď príde kríza?

Uviedol to v piatok na tlačovej konferencii s názvom Ponuka, ktorá sa neodmieta.

Televízne zábery spred 21. augusta 1968 sú dnes najmä smiešne. Komunisti z celého okolia, krotkí až hrôza, sa poddansky stretávali s trápnym Brežnevom, a miláčik más Alexander Dubček sa na všetkých usmieval. A potom prišli tanky.

S hlbokou vďakou, i s istým smútkom myslím na anjelov našich nemocníc. Naša neochota správať sa solidárne ich vohnala do hraničných situácií. Sú prítomní priamo v epicentre tragédie, ktorú niektorí podlí politici zo sebeckých záujmov bohorovne popierajú. Prítomní, aby liečili, prítomní, aby dennodenne v tichom zúfalstve odprevádzali mŕtvych. Pomôžme im, prekonajme znechutenie, hovorme bez hnevu a otvorene, s každým, s kým sa hovoriť dá. Prosme tých čo nechcenú skutočnosť popierajú, aby opustili svoj vzdor. Ak nie pre iné, aspoň pre solidaritu s tými, čo v nemocniciach zvádzajú boj s našou ľahostajnosťou. Rozdelení prehrávame. Snažme sa to osudné rozdelenie prekonať, otvorme sa i tým, ktorým sa nám otvárať nechce. Taká je výzva prvej sviece otvorenosti, v čase toho zvláštneho adventu.

Prezident má zostať v izolácii na zámku v Lánoch, pretože vo štvrtok mal pozitívny výsledok testu na koronavírus, hoci nemá príznaky infekcie.

Sme opäť v (dajme tomu) lockdowne. Zatvorili sa prevádzky, zakázali hromadné podujatia, opäť bol zavedený zákaz vychádzania. Mnohí z nás sme zaočkovaní, niektorí aj pomerne mladí a (aspoň domnelo) zdraví. A tak sa niektorým z nás ťažko zmieruje s tým, že sa musíme obmedziť práve my. Právo nám však prikázalo opäť raz na náš úkor ustúpiť. Je to morálne a legitímne?