Dne 19. května proběhla sociálními sítěmi bez větší pozornosti světových médií zpráva, že se v Tibetské autonomní prefektuře Ccho-čhang (číns. Chaj-pej) v čínské provincii Čching-chaj upálil dvaadvacetiletý tibetský mnich jménem Džamjang Losal.
Rokovania medzi zamestnancami a vedením spoločnosti Volkswagen Slovakia nateraz zlyhali. No tento štrajk je tiež príznakom hlbšieho spoločenského trendu.
Před dvěma týdny pověřil srbský prezident Aleksandar Vučić 41letou Anu Brnabićovou sestavením vlády. Vypadalo to na revoluční krok v historii konzervativní pravoslavné země.
Neviem, načo je dobré vŕtať sa v tragickej udalosti, ktorá sa prihodila pred desiatkami rokov. Ešte som ako-tak ochotný pochopiť, prečo to robí Peter Tóth.
Porota vedená Cate Blanchett sa, našťastie, upriamila na umelecké kvality filmov a nepodľahla genderovej naliehavosti o paritnom zastúpení ocenení medzi mužmi a ženami. Ženy na tohtoročnom filmovom festivale v Cannes si prevahu aj tak vynútili.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej niekoľkokrát rozčeril spoločenské vody tvrdými slovami, ktoré by sme od Ficovho spolužiaka a nominanta Smeru asi nečakali. Myslí to vážne?
„Jardo klame,“ napísal na Twitter slovenský bankár Patrik Tkáč. Bývalý český minister obrany Jaroslav Tvrdík odpísal, že „Paťo“ preháňa. A jediný, kto mlčal, boli Číňania.
Niet alternatívy – to bol asi najpresvedčivejší argument, prečo mali Spojené štáty zotrvať v „Spoločnom komplexnom akčnom pláne“ o iránskom jadrovom programe. Naozaj?
