Čo hľadá britský katolícky radikál v slovenskom parlamente? A prečo mám pocit, že nám pomedzi prsty uniká čosi zásadné?

Rok 1997. Luke Perry, rebel bez príčiny, v existenciálnom kŕči nehanebne parazitujúci na ikonografii James Deana, sa pokúša presadiť na filmovom plátne. V seriáli Beverly Hills 90210 nemá konkurenciu, trčí nad všetkými, v Piatom Elemente Lucca Bessona má len štek, a aj tak je to utrpenie. Zrazu vidno, ako táto televízna hviezda na film nemá, nestačí naň. Divákom je trápne spolu s ním.

Film režiséra Martina Scorseseho Hugo a jeho veľký objav asi treba vidieť, aj za cenu bolesti hlavy z 3D okuliarov, ak kvôli ničomu inému nie, tak kvôli tomu, aby sme si mohli uvedomiť, akí bezmocní sme zoči-voči gýču. Hugo je vizuálne nádherný, je to šou, ktorá vidiaceho nemôže nezasiahnuť, 3D v ňom má druhýkrát (po Tintinovi) skutočne zmysel a prináša do filmového diela kvalitu, ktorá nespočíva len v dekoratívnej nápadnosti, ale plní reálnu dramatickú funkciu. A každého Oscara®, ktorého kvôli tomu dostane, si nepochybne zaslúži.

Výborných zahraničných seriálov je priveľa, bez srandy, človek si preto musí vyberať. Kým sa v tom naučí chodiť a prísľub potenciálnej kvality bezpečne identifikuje cez televíznu stanicu, ktorá ho produkuje, prípadne cez mená tvorcov, je takýto divák odkázaný na vonkajšie zdroje. Komu sa zdajú špecializované stránky plné insiderských komentárov príliš fanúšikovské a mediálny šum, čo urobila ktorá herečka, príliš bulvárny, ten môže siahnuť po seriáloch posvätených autoritami.

Sherlock Holmes na prelome rokov dominuje. Kinám vo filme režiséra Guya Ritchieho, kde si túto úlohu druhýkrát vychutnáva Robert Downey jr., a dominuje aj šedej internetovej diváckej zóne. Presne na Nový rok mala premiéru druhá séria aktualizačného televízneho seriálu Sherlock, ktorým britská verejnoprávna televízia BBC opäť raz vytrela zrak všetkým skeptikom.

Náhoda je sviňa. Alebo nie je, a všetko sa riadi plánom vyššieho rádu. V stredu 30. novembra zomrel Zdeněk Miler, autor Krtka a chvíľu to vyzeralo tak, že Lokal TV, prvý slovenský animovaný seriál pre dospelých, ktorý JOJ s veľkým promom odštartovala 1. decembra, má zamiesené na prvý lokálny škandál. Zavraždili v nej totiž nepekným spôsobom práve Milerovho Krtka. Iste, nešlo o autorský zámer, ale azda už len z piety by som čakal, že Lokal TV odštartuje inou epizódou.

Kúpili sme vysávač, neťahal poriadne, tak sme ho šli vrátiť. Keď toto urobím s knižkou, dívajú sa na mňa ako na blázna. Akože zlá? Aj preklad kríva, odpovedám, Nat King Cole nie je Nat kráľ cola, aj štylisticky, aj gramaticky, ba dokonca ideovo – ale túto chybu nespomínam, lebo, pripúšťam, autor si môže myslieť čo chce – a na reklamáciu už by toho malo byť aj tak dosť. Ale nikdy to nestačí, za žiadnu knižku mi ešte peniaze nevrátili.

Hoci zmyslom existencie televízneho seriálu je dívanie sa na pokračovanie, mnoho seriálových fajnšmekrov tento model opúšťa. Ak totiž sleduje nejakých osem epizód rôznych seriálov týždenne, môže sa v tom stratiť, navyše, jedna epizóda môže slúžiť akurát tak ako potenciálna návnada bez zásadnejšej výpovednej hodnoty o kvalite celku.

Trilógia Millennium predčasne zosnulého švédskeho spisovateľa Stiega Larssona vyšla v slovenskom preklade v rokoch 2008 a 2009, teda ešte v čase jej svetového boomu.

Či sa nám to páči, alebo nie, sledovanie telky cez Vianoce už môžeme pokladať za súčasť vianočného folklóru. Akoby sme inak to množstvo voľného času ani nevedeli stráviť. Rok čo rok sa televízne stanice uchádzajú o divácku priazeň programovými variáciami, v ktorých dominujú reprízy osvedčených vianočných klasík, kde-tu popretkávaných novinkami, z ktorých mnohé sa klasikami ešte len stanú.