Podľa Laurenčíka má Fico strach, čo na neho prezradí bývalá štátna tajomníčka za Smer-SD Monika Jankovská a kedy si po neho príde polícia.

Ktorý lekár či nemocnica majú mať úradný nárok na zmluvy s poisťovňami? Ministerstvo zdravotníctva nedávno prišlo s nápadom, ako to určiť. Ako teda?

Patetická zbytočnosť, štátnický krok, alebo vťahovanie štátu do sféry, kde nemá čo hľadať? Nech budú odpovede na zákon Lex Hlinka akékoľvek, nezamýšľaná zásluha tejto iniciatívy politikov je v tom, že zviditeľňuje zlyhanie jednej profesijnej skupiny: slovenských historikov.

Školský rok sa opäť začína po starom. Obsahová reforma školstva, ktorá by zredukovala povinné množstvo učiva na spoločný nevyhnutný základ a priniesla väčšiu pestrosť škôl, sa stále nekoná. A tak rodičia prirodzene hľadajú alternatívu.

„Vyzerá to, ako keby celé Dánsko bolo postavené z lega,“ zamudroval si desaťročný Jakub, keď sme prechádzali ďalšou milou dánskou dedinkou, kde je všetko ako má byť. Kostol, hospodárstvo, domy z červených tehál, na lúkach kone a bielo-červené kravy s obrovskými vemenami.

Mali sme maturitné stretnutie. Po 50 rokoch. A hľa, už prvá spomienka na školu. Nie som si istý, či sa píše po päťdesiatich, alebo po päťdesiatych. Preto som napísal číslicu. Našťastie, naša triedna profesorka, ktorá prišla a potešila nás tým, neučila slovenčinu, ale chémiu.

S pesničkami to býva zvláštne. Sú obrazom doby, vraví sa. Ale je to naozaj tak? Rodný môj kraj, zo všetkých najkrajší, si môjmu srdcu najdrahší, len teba mám.

„Pôvodne sme vám mali zahrať strašný príbeh Othella, ale predstavenie musíme zrušiť – umrela nám totiž divadelná vášeň.“ Tak nejako sa začalo predstavenie Bábkového divadla Žilina Othello, škrtič benátsky. Hralo sa na námestí v jedno slnečné nedeľné popoludnie. V

V minulom .týždni sme sa dozvedeli, prečo by sme na festival Hodokvas (4. – 5. júl, letisko Piešťany) mali ísť podľa jeho organizátora Milana Prekopa. A prečo pôjdeme na Hodokvas my?