Uplynulý týždeň radím medzi mimoriadne poučné obdobia, keď aj my, ľudia po štyridsiatke, zisťujeme zas a znova, ako málo vieme o svete. Nedeľa. Pochod slušných ľudí. Páči sa mi to označenie, so slušnosťou je to podobné ako s múdrosťou, každý si totiž myslí, že jedného i druhého má oproti druhým viac. Už vieme, že do kategórie slušný človek sa dostanete, ak máte nepríjemných susedov, to z vás robí niečo viac a môžete sa spojiť hoci aj s fašistami, stále ste dobrý a slušný občan. Ešte dane, treba platiť dane, to z vás tiež robí slušného človeka, to nič, že dane platia aj mafiáni, sú to zaiste slušní ľudia.

Slovensko doteraz nemalo vlastnú súťaž novinárskej fotografie. Naši autori boli akosi veľ koryso „prilepení“ k súťaži Czech Press Photo. Prvý ročník Slovak Press Photo má preto veľ ké ambície.

Na každom domácom zápase má vypredané. V Bratislave aj v širokom okolí vládne už niekoľko týždňov hokejová eufória, ktorá pripomína zlaté časy slovenskej reprezentácie. Ako je možné, že na nenávidený Slovan sa dnes chodia baviť fanúšikovia z celej krajiny?

Dal som si na tú cestu dosť času. Vedie totiž jedným z najkrajších miest Európy. Električka prejde cez Malú Stranu, vyšplhá sa k Pražskému hradu, a potom vás skoro na hradbách vyloží na okraji Nového sveta. Uličky sú ako utopené medzi Černínskym palácom a Hradčanským námestím, to miesto je stále ešte turistami veľmi neobjavené, a preto tiché, romantické a zádumčivé. Bolo krásne, mierne jesenné popoludnie, a tak som si aj záver prechádzky okolo Toskánskeho paláca do Loretánskej ulice užíval. Dom, v ktorom má sídlo volebný štáb Miloša Zemana, som našiel ľahko. Pomohla mi bočná informácia, že svoje „predprezidentské“ útočisko má Zeman a jeho ľudia v byte, kde bývala dcéra T. G. Masaryka, čo, na rozdiel od prítomnosti kancelárie Miloša Zemana, pripomínala pamätná tabuľa na priečelí domu.

Neistota ohľadom ďalšieho ekonomického vývoja motivuje ľudí, aby sa zaujímali o zlato. To sa dá nakupovať nielen vo forme investičných mincí, odliatkov či tehiel, ale aj v podobe vzácnych zberateľských mincí.

O náročnom cestovaní, hotelovom matraci, zafajčenej izbe, kôprovej pizzi, pochmúrnych ruských mestách či atmosfére na tamojších štadiónoch sme hovorili s kapitánom Slovana Miroslavom Šatanom.

Slovenské dejiny ponúkajú príklady, keď sme sa prispôsobovali silným a správali sa ako sluhovia. Nájdeme však aj časy, keď sme boli odvážni a pestovali mentalitu orlov. O dvoch stratégiách prežitia Slovenska píše Milan Krajniak.

Zázračná ingrediencia koláčov našich starých materí, ktorá rástla takmer v každej záhrade. Meria len okolo milimetra, a aby sme z neho nazbierali gram, musíme dať dokopy až 3 300 týchto malých zrniečok.

Verejná diskusia o vulgárnosti reality šou, to je presne to, čo naša malá kapitalistická republika na ceste k socializmu potrebuje. Minister Maďarič to trafil presne, avšak nepovedal všetko. A to je škoda, lebo verejnosť sa v diskusii síce vyrozpráva, ale ako vždy, riešenie problému neponúkne žiadne. Lebo je to problém, určite, minister má pravdu, aktuálna sezóna reality šou je ďaleko za akýmikoľvek hranicami a treba ho riešiť.

Pri vyslovení mena Manchester sa mi vždy objavia v mysli moje hnedé menčestrové nohavice, ktoré som na prelome svojho detstva a puberty nemal veľmi rád. Boli niekde na polceste medzi vysnívanými poriadnymi džínsami a nenávidenými tesilkami, ktoré môj otec považoval za slušné oblečenie, hodné mladého muža. Džínsy označoval za pracovné oblečenie honcov dobytka a za nohavice, v akých sa do slušnej spoločnosti jednoducho nechodí.