Dnes sa pozrieme do Bruselu aj do Gruzínska. Dozviete sa, čo odkázal Zelenskyj Ficovi. Aké stoličky vraj potrebujú na ministerstve vnútra? No a opäť naše neobľúbené Ministerstvo rozvratu kultúry.

Ak neveríte na Mikuláša a Ježiška, ktorí potajomky nosia deťom darčeky, zrejme so mnou budete súhlasiť, že nie je veľa bytostí, ktoré sa prikrádajú v dobrom úmysle nenápadne, pod rúškom tmy či utajenia.

Smrť človeka, ktorého máme radi, vždy šokuje. Aj keď ten človek má vek, keď je odchod prirodzený. Sú však ľudia, u ktorých to človek nečaká nikdy, aj keď si uvedomuje, že to takto skrátka nemôže byť.

Asi sa nedozviete nič nové, keď vám poviem, že orchestre, kapely a aj sóloví hudobníci sa ladia podľa komorného A. Možno viete (minimálne keď hráte na nejakom hudobnom nástroji) aj to, že komorné A má frekvenciu 440 hertzov, to znamená, 440 vibrácií (napríklad struny) za sekundu. Komorné A v novej verzii hymny je však naladené na 432 hertzov. Prečo?

Krása a umenie síce nad marazmom zvíťaziť nemôžu, dokážu však jeho následky trochu zahojiť. Ak máte radi dobrú hudbu, možno sa necháte inšpirovať zážitkami ľudí, ktorí k téme majú čo povedať.

Hovorí sa, že v dnešnej neurotickej dobe to najvzácnejšie, čo môžeme človeku dať, je náš čas. Deťom v detských domovoch môžete pomôcť finančne, čo sa, samozrejme, cení. Ale existuje jedno občianske združenie, prostredníctvom ktorého môžete deťom, ktoré to potrebujú najviac, ponúknuť práve to najvzácnejšie – čas a svoje priateľstvo.

Stretli sme sa kedysi dávno, v roku 2009, na lokálnom festivale v Zaježovej. Celkom dobre sme sa poznali s jej mužom Romanom Kraicom a bleskurýchle som sa skamarátil aj s ňou – Ildikó Kali.

Poslanci včera schválili rozpočet, čo Fico považuje za veľký úspech, prijatie rozpočtu je však pre koalíciu začiatok celej série zlých správ. Fico je vulgárny a Gruzínci hrdinskí.

Ministerstvo likvidácie kultúry opäť škodí. O ľuďoch, ktorí sú náš svet. Zomrel svetoznámy slovenský mím Milan Sládek. Vláda má množstvo nepriateľov.

Smrť človeka, ktorého máme radi, vždy šokuje. Aj keď ten človek má vek, kedy je odchod prirodzený. Sú však ľudia, u ktorých to človek nečaká nikdy, aj keď si uvedomuje, že to takto skrátka nemôže byť.