Včera som strávil 122 minút na filme, ktorý si to nezaslúžil: Back to Black o Amy Winehouse. Tak som si povedal, že moje roztrpčenie pretavím do varovania. Jednak ušetrím čas vám a jednak budem mať čiarku v našej štatistike článkov redaktorov.

Televízny vysielač, hotel a reštaurácia Ještěd síce lietať nevie (aj keď Rusi si to v roku 1968 vraj mysleli a chceli stavbu zlikvidovať), ale keď doň vstúpite, ocitnete sa v úplne inom vesmíre.

Vyhlásenie prinášame v plnom znení. Marian Jaslovský vysvetľuje, čo to znamená.

Ten, kto postrelil Roberta Fica, je údajne Juraj Cintula, čo naznačujú všetky zdroje, čiže „údajne“ je len právna formalita. A je liberál, PSkár a slniečkár? Vôbec nie.

Je to strašná smola. Žijeme v časoch, keď je enormne dôležité vytváranie azylov ľudskosti, tých príslovečných ostrovčekov pozitívnej deviácie. Pohoda je asi najväčším z nich. To, čo sa stalo včera, asi viete.

Prichádza zima a to je čas, keď si veľa ľudí spomenie, že existuje čaj. Sú však ľudia, ktorí ho pijú celoročne a pod pojmom čaj rozumejú nie nápoje vylúhované zo šípok, lipy alebo mäty, či bylinkovej zmesi, ale z čajovníka čínskeho (Camellia sinensis). Čajovník je ker či niekedy malý strom, ktorý nám dáva veľa potešenia.

Behať sa mi nechce, hýbať sa mi vcelku chce, ale je to ťažké: Keď idem na prechádzku, chce to tak dve hodiny, aby to malo aj nejaký tréningovo-kalorický efekt.

Objavom tohoročných olympijských hier je nepochybne 51-ročný turecký strelec Yusuf Dikeç. Jeho podobizeň sa v rôznych mémoch dostala aj k cieľovej skupine, ktorá nevie, že existuje disciplína streľba zo vzduchovej pištole na 10 metrov, dokonca aj k takmer úplným športovým ignorantom.

Známy vtip vysvetľuje rozdiel medzi rockovým a jazzovým gitaristom: Rockový hrá tri akordy pre tisíc ľudí, jazzový tisíc akordov pre troch ľudí. Skupina Snarky Puppy hrá hudbu, ktorá jazzom nepochybne je, minimálne pochádza z ríše jazzu, ale vypredáva športové haly a veľké kluby. Nedávno naplnila do posledného miesta brnenský klub Sono, ktorý má kapacitu 1200 miest. Skúsení návštevníci hovorili, že ešte nevideli taký nátresk.

Keď stojíte na ulici na ceste na Oflende v obci Mrákotín (necelých 40 km od Pardubíc), len vysoký dymiaci komín prezrádza, že je tu niečo iné ako rodinný dom, prípadne nejaké hospodárstvo. Sme však pred dielňou na výrobu vianočných aj iných ozdôb Koulier, ktorú dobre poznajú v britskom Windsore, Európskom parlamente aj na Pražskom hrade – všade tam totiž táto malá firma prispela svojimi dielami.