Spomienky na vojnu a nacistické zločiny nebudú zdrojom poučenia, kým budú politicky zneužívané a ideologicky falšované. Zlí duchovia sa zatiaľ vracajú.

Naše verejné debaty sú plné „štátu“. Raz voláme po jeho obmedzení, zrušení či rozpustení v niečom inom (aj vtedy, keď nevieme v čom, dozaista to bude niečo skvelé). Inokedy od neho chceme riešenie bezmála všetkých našich životných problémov.

V novej epizóde sa Eugen Korda rozpráva s Marínou Gálisovou, Tomášom Zálešákom, Martinom Mojžišom a Štefanom Hríbom.

Už zase je tu okrúhle, tentokrát 110. výročie začiatku prvej svetovej vojny: vlastne to bol začiatok vojnových udalostí v rozpätí rokov 1914 – 1945; udalostí, ktoré viaceré pramene nie bezdôvodne označujú za „druhú tridsaťročnú vojnu“.

„Nemecké impérium je tá mocnosť s politickou organizáciou, bojovou silou a bojovou efektivitou, v ktorej jeden muž môže stlačiť gombík a spoľahnúť sa, že vrhne celú silu ríše v jednom okamihu, neodolateľne a bez varovania na svojho nepriateľa.“

V dnešnom podcaste účinkujú Marína Gálisová, Tomáš Zálešák, Martin Mojžiš, Štefan Hríb a Eugen Korda.

Aj keď úspech strategického bombardovania v druhej svetovej vojne môžeme pokladať za nepochybný, jeho povaha sa nakoniec mohla líšiť od pôvodných koncepcií, predstáv či výpočtov. Aj dnes dá istú námahu pochopiť ho v adekvátnych proporciách a kontexte.

Hovoriť o priebehu a výsledkoch veľkých vojen v jazyku štatistiky je skľučujúce. Povznášajúcejšie by boli príbehy o hrdinských činoch jednotlivcov a rekonštrukcie slávnych bitiek. Ale poézia slávnych udalostí má svoje prozaické okolnosti a ich próza zahŕňa aj motívy hororu, tragédie a nevysloviteľného smútku.

Ján Figeľ bol prvý slovenský eurokomisár, vyjednával vstup SR do EÚ a NATO, je dlhoročným politikom za KDH. Hovoríme o minulosti, prítomnosti a budúcnosti európskej a euroatlantickej spolupráce, o perspektívach Slovenska v spoločenstve slobodných národov.

Tých podpisov kapitulácie nacistického Nemecka bolo viac. Ale posledný, definitívny a zvrchovane symbolický akt sa odohral v Berlíne, 8. Mája 1945 na konci dňa, v prítomnosti sovietskeho maršála G. Žukova a britského leteckého maršála A. Teddera, zástupcu veliteľa Hlavného štábu spojeneckých expedičných síl (SHAEF).