Encyklika svätého otca Františka Laudato Si vyvoláva polemiky, ktoré neraz vyznievajú skôr politicky než teologicky. Nie všetky spory majú zmysel. Napriek tomu si myslím, že treba poukázať nielen na silné, ale aj slabšie stránky tejto encykliky.

Malá, oblá, na dotyk mimoriadne hebká. Keď je rozpálená od slnka, chutí najlepšie. V rukách sa vie pri jemnom tlaku podvoliť a ticho sa rozdelí na dve súmerné polovice. S marhuľou v ústach cítime, že je tu definitívne leto.

Každý z nás na tú vôňu narazil. Dokonca aj tí, čo na čuch úplne rezignovali a veselo pofajčievajú naďalej, pri tejto bylinke spozornejú. Pretože má tú moc vrátiť nás domov. Alebo preniesť do Provensálska či Toskánska. Levanduľa.

Najviac kníh sa síce kupuje pred Vianocami, no najviac sa ich číta v lete. Tieto knihy čítajú ľudia z .týždňa.

Tak som si teda prečítal rozhovor predsedu Konferencie biskupov Slovenska mons. Zvolenského, v ktorom sa vyjadroval k rozhodnutiu pápeža prijať na audiencii Roberta Bezáka a rehabilitovať ho. A musím povedať, že ma ničím neprekvapil:

Vo víre udalosti záveru minulého roku takmer zanikla jedna celkom zaujímavá správa. Pápež František sa odmietol stretnúť s tibetským dalajlámom.

Chorvátsky jezuita Tomislav Kolakovič založil na Slovensku v 40-tych rokov krúžky takzvanej Rodiny. Stali sa základom podzemnej cirkvi, ktorá bojovala proti komunizmu. O tom, aké boli Kolakovičove osudy po odchode z Československa, sa veľa nevie. Spolu s kolegom Jaroslavom Daniškom sme sa na konci leta pokúsili zistiť aspoň nejaké nové informácie. Tu je výsledok.

Možno tak ako vznikla. Teda s ľahostajným pokrčením pliec väčšiny jej obyvateľov.

V piatok bude v Bratislave jednonočná verzia festivalu Wilsonic a ja vám poviem, prečo tam pôjdem.