Ako Shakespeare vnímal svoju najväčšiu tragédiu, nevieme. To, čo ostalo, sú texty a inscenácie. Jana Bžochová-Wild vo svojej knihe spomína vrstvy, ktoré Shakespearovo dielo pokryli.

Vojna ukazuje, ako málo je v nás súcitu k deťom. O tom, ale nielen o tom sú básne, ktorými Ľubomír Feldek komentuje v knihách a na Facebooku vojnový konflikt na Ukrajine.

Kaviarne nie sú len miestami, kde si posedíme s blízkymi aj menej blízkymi ľuďmi pri šálke kávy a chutnom koláči. Ponúkajú priestor na inšpiráciu, zábavu aj vzdelávanie sa. Kedysi tomu tiež tak bolo. Ponúkali miesto na diskusiu. Stali sa bojiskom na poli politiky i kultúry. Zrodili sa tam mnohé myšlienky, idey a zhmotnené predstavy, ktoré ovplyvnili tisíce životov.

Slová dokážu vymývať mozgy. Rozhlas pomohol Hitlerovi vymyť mozgy Nemcom. Keby nebolo kníhtlače, možno by sa protestanti nikdy nepresadili, hovorí Ľubomír Feldek o význame slov.

Tomáš Janovic nás opustil a my, ľudia s koreňmi v 20. storočí, sme opäť osirenejší. Pretože on to storočie nieže spoluvytváral, on ním bol. A my sme opäť viac sami, napospas tým nervovoparalytickým vplyvom súčasnosti. Ale tak to chodí, všetko vždy raz zíde z javiska a stáva sa históriou, zostanú len spomienky. Ponúkame vám zopár.

Pojem národ je zložitý, pretože taký je jeho historický vývoj, formovaný geografiou, kultúrou, mytológiami aj politickými záujmami. V akom zmysle môžeme hovoriť napríklad o sebe ako o Slovanoch? Ako s tým súvisia nové kulty?Čo nám prezradí historické bádanie?

Akú rolu zohráva v dejinách Slovenska slovanstvo? Je jeho historicky určujúcim rámcom? Patrí Slovensko na Západ, na Východ, alebo je mostom medzi Západom a Východom?