Opozičné strany už rokujú o krokoch, ktorými by dali najavo svoj nesúhlas v prípade, že Šimečku vládna koalícia z funkcie podpredsedu parlamentu odvolá.

Po Andrejovi Kiskovi malo Slovensko už druhú hlavu štátu v poradí, ktorá nevzišla z prostredia politických strán. Zuzana Čaputová sa o dôveru prihlásila ako človek brániaci zákonnosť a právny štát. Ako počas piatich rokov obstála?

V noci z 20. na 21. augusta 1968 prekročili československé hranice armády piatich krajín Varšavskej zmluvy. Pod falošnou zámienkou o „bratskej pomoci“, za ktorou sa skrývali veľmocenské ambície Moskvy. Sovietsky zväz sa všemožne snažil pravdu o auguste 1968 navždy vymazať z našej kolektívnej pamäti. Neúspešne.

Krásne sklené predmety odjakživa spájajú ušľachtilosť, čírosť, krehkosť, ale i tvrdosť, a táto kombinácia robí zo skla fascinujúci materiál.

Kolégium pamäti národa – skupina 125 osobností kultúrneho, spoločenského a občianskeho života - vyjadruje podporu a solidaritu umelkyni Ilone Németh a organizačnému výboru, ktorý stál za výzvou na odstúpenie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.

Olympijské hry v Berlíne v roku 1936 boli ukážkovým príkladom toho, ako sa dá vrcholné športové podujatie zneužiť na propagáciu totality a nenávistnej ideológie. Zďaleka nešlo „len“ o hajlovanie či všadeprítomné symboly režimu – od megalomanských stavieb cez uniformy, vlajkoslávy až po hákové kríže.

Vážená pani ministerka kultúry, ešte nikdy som nepísal list najvyššej predstaviteľke našej kultúry. Možno ste si však popri svojej zaneprázdnenosti a pracovných cestách nevšimli, že nedávno vo vydavateľstve Slovart vyšla nová zbierka poviedok dvojice Pišťanek – Taragel Pán Hronu: Z klenotnice slovenského obrodeného lyrizovaného sociálno-kritického realizmu.

Redukcia jednotlivca na položku, odstránenie prejavov individuality, a najmä maximálne potlačenie slobody – to boli ciele štátu v období tzv. normalizácie. Ako to prežívali tí, ktorí útlak zažili na vlastnej koži? A ako to porovnávajú s dneškom?

16. septembra usporiadala občianska organizácia Karpatská platforma diskusiu v priestoroch Bratislavskej Starej radnice, nadväzujúcu na deň 9. septembra, ktorý je v Slovenskej republike pamätným dňom obetí holokaustu a rasového násilia. Svoju účasť som si dovolil využiť na krátku reflexiu.

Zvolenie Zuzany Čaputovej bolo prekvapujúce. Ale jej päťročné pôsobenie prekvapením nebolo – aspoň pre tých, ktorí poznali jej celoživotné presvedčenie, že sloboda, zákon a pravidlá stoja vždy nad momentálnymi zámermi moci.