Z pohľadu ECB a hlavne Nemecka neexistuje väčší strašiak ako inflácia. Oneskorené dvíhanie úrokových sadzieb ECB od leta minulého roka konečne zabralo, inflácia v eurozóne sa v októbri 2023 dostala medziročne pod 3 %. A Slovensko? Znovu je výnimkou.

Technologický pokrok, znalosti, patenty, ľudský potenciál výskumníkov a vedcov, sofistikovanosť biznisov a firiem, kreatívny výstup, dostupná infraštruktúra a regulačné prostredie a podpora podnikania.

Vysoká inflácia v kombinácii s rastom úrokových mier prispeli k tomu, že Slovensko postupne stratilo kľúčové výhody, ktoré malo po prijatí eura.

Nie, nedá sa z ekonomiky zobrať 1,5 miliardy eur na poplatkoch a daniach a myslieť si, že to nepohne tou ekonomikou ku dnu.

Hospodárenie vlády je pred Vianocami v deficite takmer 8,5 miliár eur. V práve schválenom rozpočte na rok 2024 je „očakávanie“ plnenia na tento rok LEN mínus 7,8 miliár eur.

Zásadným a dlhodobým problémom verejných financií Slovenska sú výdavky na dôchodky. V roku 2023 prvýkrát platí, že priebežné príjmy (odvody) nepostačia na priebežné výdavky.

Onehdá som (Ivan Bošňák) pracoval na makroekonomických témach, komentoval stav a pripravoval výhľady pre predsedu Výboru pre financie a rozpočet v NR SR.

Nie, HDP nie je parametrom šťastia. HDP a jeho zmeny nie sú ani jednoznačne dobrým parametrom pre hodnotenie, či je krajina na dobrej alebo zlej ceste.

Videli ste ho dnes rozprávať o dodatočných nadpríjmoch vo výške 1,5 miliardy eur. Toto sme mu písali 20. júna pred 1/4 rokom, keď bola vláda pokope a Mariána Viskupiča nazýval „klamárom“ po tom, čo sme spolu dali dokopy predikciu výberu daní na celý rok 2022.

V čele pelotónu a là Sagan. Na potlesk to ale nie je.