Na operetu sa oponenti odjakživa pozerali cez prsty ako na menejcenný zábavný žáner. Mladšiu sestru opery to však vôbec nemusí frustrovať. Publikum ju totiž miluje. Aj na Slovensku vždy živila divadelnú pokladnicu (neraz bez ohľadu na kvalitu predstavení či dokonca samotných diel).

Dňa 11. júna uplynulo 150 rokov, čo sa v Mníchove narodil jeden z najvýraznejších operných tvorcov konca 19. a prvej polovice 20. storočia Richard Strauss. Jubileum reflektuje aj Slovenské národné divadlo.

Júnová Bratislava je taká prehustená hudobnými akciami, že ak nemienite do kultúry investovať značnú časť rodinného rozpočtu, musíte väčšinu z nich oželieť. Kto si zo širokej ponuky zvolil koncert afroamerického tenoristu Lawrence Brownleeho s jednoduchým názvom Belcanto, určite nepochybil.

Otázka pre hudobných fajnšmekrov, ktorí sa vyznajú v diele svojho obľúbenca viac ako samotný umelec: Čo znamenajú tieto číslice? 1. 1:45, 2. 2:13, 3. 2:19, 4. 0:23, 5. 1:51, 6. 2:27, 7. 4:33, 8. 2:45, 9. 2:01, 10. 2:11, 11. 3:02, 12. 2:50, 13. 1:15, 14. 3:45. Aj keď nepodceňujem hudobný fanatizmus čitateľov tohto časopisu, som si istý, že zatiaľ úlohu nevyriešil ani muzikologický klon Martina Mojžiša.

Dňa 29. júla uplynulo sto rokov od narodenia hudobného skladateľa Jána Cikkera. A hoci záujem o jeho opery, ktoré v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch dobývali nielen divadlá bývalého socialistického bloku, ale aj významné západoeurópske scény, časom opadol, jubileum ich opäť vracia do pozornosti.

Mediálna prestrelka okolo Opery SND silnie, munícia má čoraz väčšie kalibre. Mali by sme však zachovať úctu k pravde, o to viac, že ide o vážnu tému i inštitúciu.

Vyzerá to tak, že aktuálna sezóna Opery SND ašpiruje na titul najnevydarenejšej v histórii divadla. Zo štyroch pôvodne plánovaných premiér ostali sotva dve, aj tie máme za sebou.

Turbulentná história komorných opier na Slovensku

Hovorí sa: každý chvíľku ťahá pílku. V uplynulej slovenskej opernej sezóne svedomito „pílili“ obe operné divadlá v regiónoch, Štátne divadlo Košice aj Štátna opera Banská Bystrica. Prvá národná scéna sa zariadila podľa iného idiómu: hodila flintu do žita.