Septembrové parlamentné voľby môžu priniesť príklon Slovenska k Východu. Mladí voliči by tomu mohli zabrániť – ale majú záujem pracovať na zlepšení spoločnosti a má spoločnosť záujem o nich? A je to problém len u nás?

Slovensko má nejasnú budúcnosť. Pri voľbách, ale nielen tam, o nej rozhodne aj to, aká mladá generácia tu vzniká a ako sa chopí iniciatívy. Problémom je však pesimizmus mladých, dá sa im s tým nejako pomôcť? Hovoríme s Michalom Vašečkom a Katarínou Čavojskou.

Borisa Kollára bude v Ríme sprevádzať delegácia viacerých poslancov Národnej rady.

Prieskumy hovoria jasne: vo voľbách by zvíťazili Hlas a Smer. Dá sa to ešte zvrátiť? Kto a ako by sa musel spojiť, čo by sme museli zmeniť v našom prístupe? Sociológ Michal Vašečka odpovedá na tieto otázky a hovorí aj o tom, či sme vôbec moderná spoločnosť.

Novodobá história Slovenska je pretkaná spormi o jeho podobu. Najnovšia demarkačná línia, ktorú sa snaží časť politikov nakresliť, tkvie v umelom delení na tých, ktorí rodiny podporujú a na tých, ktorí sú údajne proti nim.

Do diskusie o vzťahu medzi konzervatívcami a liberálmi na Slovensku a o tom, či sa teraz pôsobením Igora Matoviča na tomto vzťahu niečo mení, sme pozvali aj Františka Mikloška.

Na politickej scéne sa prekračujú červené čiary a iné čiary sa kreslia. Už neoddeľujú antikorupčných od korupčných: kľukatia sa cez témy ako rodina, tradícia, naše, cudzie, iné. Rozčesne sa Slovensko podobne ako v 90. rokoch? Pod lampou so sociológom Michalom Vašečkom.

Ústredný krízový štáb prijal návrh konzília odborníkov a schválil plán štvorfázového otvárania Slovenska. Prvá fáza sa začala v stredu ráno a medzi jednotlivými fázami budú minimálne dvojtýždňové odstupy. O vstupe do ďalšej fázy budú rozhodovať epidemiológovia.

Problém Slovenska je, že sa nevie rozhodnúť, kam patrí. Nemal v tom jasno ani Štúr a túto neistotu sme ako spoločnosť zdedili. Ale nie sme odkázaní lavírovať medzi Východom a Západom. Ak je ozaj našou dejinnou cnosťou sebazáchova, tak vieme, že Západ je miesto prežitia so cťou.

Postmoderna vymizla v poslednom čase takmer úplne zo slovníka aktuálnych pojmov. Platí to pre kultúru, umenie, literatúru – ale aj pre spoločnosť a politiku.