Agnes Snopko a Šaňo Balog spomínajú na svojho kamaráta, ministra vnútra ČSFR a zakladateľa Ústavu pamäti národa Jána Langoša. V stredu uplynie desať rokov od jeho tragickej smrti.

Pred desiatimi rokmi tragicky zahynul Ján Langoš. Disident, pôvodným povolaním fyzik, prvý ponovembrový federálny minister vnútra. Najmä vďaka nemu máme Ústav pamäti národa.

Krátko pred českými voľbami v roku 2013, v ktorých kandidoval aj údajný sponzor Smeru a agent ŠtB Andrej Babiš, šéfa Ústavu pamäti národa (ÚPN) nečakane kontaktoval premiér Robert Fico. „Pýtal sa ma, či sú dokumenty v našom archíve hodnoverné,“ potvrdil v rozhovore pre .týždeň Ondrej Krajňák.

Najbohatší Slovák, ktorý možno cez víkend prekreslí českú politickú mapu, má problém. O jeho spolupráci s ŠtB totiž svedčia aj ďalšie dokumenty, ktoré sa našli v archíve Ústavu pamäti národa (ÚPN).

Dokumentárny film Slavomíra Zrebného. Tento film vznikol na pôde Ústavu pamäti národa.

Historik PhDr. Zdeněk Doskočil, PhD hovorí o politickom angažmá Gustáva Husáka v období "Pražskej jari" a počas normalizácie. Diskusia o poslednom komunistickom prezidentovi ČSSR sa uskutočnila na podnet Ústavu pamäti národa

Diskusia okolo voľby nového predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) ukázala dve veci: že politici nemajú jasno v dejinách a že Smer nedokáže prekročiť svoj tieň.

Ústav pamäti národa sa rozhodol skúmať rómsky holokaust počas druhej svetovej vojny. Je to chvályhodný počin. Pamätníkov hrozivých udalostí nie je veľa a bude ich čoraz menej. Neveľmi preskúmaná je aj tragédia masovej popravy pri zaisťovacom tábore v Dubnici, ktorá sa udiala 23. februára 1945.

V druhej polovici novembra 2013 sa v historickej budove SNR v Bratislave konala konferencia Politický exil z krajín strednej a východnej Európy. Usporiadala ju medzinárodná organizácia Európska Sieť Pamäť a Solidarita v spolupráci s našim Ústavom pamäti národa. Prišli historici zo 14 krajín vrátane USA, Nemecka, Poľska, Ukrajiny, Slovensko, Česka, Chorvátska, Slovinska či Maďarska. Hovorilo sa o politických ideách a koncepciách v exile, o vzájomných vzťahoch medzi exilovými organizáciami, o komunistických tajných službách v zápase s exilom a podobne. Účastníkov konferencie prijal na recepcii poľský veľvyslanec.

Vo februári 2013 sa stal ako nominant Smeru predsedom Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN). Dnes sú takmer všetci jej členovia proti nemu. Hovorí, že dôvodom je fakt, že chce robiť zmeny. Jeho oponenti tvrdia, že nemá na to, aby viedol takú dôležitú inštitúciu. Ondrej Krajňák.