„Večierka je otvorená, zastavíš sa po balíček cigariet. Nefajčíš a ani nechceš. Hej, skontroluj si výdavok. Oblečená ako autohavária, kolesá sa točia, ale si dolu hlavou. Hovoríš, že ti nevadí, keď ťa udrie, lebo keď to bolí, vieš, že žiješ. Je to tak?“ z piesne Ďaleko, tak blízko, U2.

„Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja. Tam, kde je nenávisť, nech rozsievam lásku, tam, kde je krivda, odpustenie, tam, kde je pochybnosť, vieru, tam, kde je zúfalstvo, nádej, tam, kde je tma, svetlo, a tam, kde je smútok, radosť.“ Sv. František z Assisi

„Kráčaním premáhate pokušenie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho života púť lásky k Bohu a k bratom a sestrám. Ďakujem za toto svedectvo! A prosím vás, zostaňte na ceste, stále! Nezastavte sa! Ešte chcem dodať jedno. Povedal som: „Nezastavte sa!“, lebo keď sa Cirkev zastaví, ochorie; keď sa biskupi zastavia, ochorie Cirkev; keď sa kňazi zastavia, ochorie Boží ľud.”

„Pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: Kto je najväčší v nebeskom kráľovstve? On si zavolal dieťa, postavil ho medzi nich a riekol: Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.“ Evanjelium podľa Matúša, Detské bohoslužby.

„Proti každému objektivizmu náboženskej mágie a dogmatického fundamentalizmu, proti každému cirkevnému sakramentalizmu a inštitucionalizmu, ale taktiež – v eticko-politických dôsledkoch – proti manipuláciam a nátlakom hospodárskych a politckých štruktúr a systémov zastáva credo in Spiritum sanctum cieľ subjektívneho oslobodenia človeka. ,Kde je Duch Pána, tam je sloboda'.“ Ján Milíč Lochman

„My ľudia sme spoločenské bytosti. Prichádzame na svet ako výsledok konania iných. Prežívame tu v závislosti od iných. Či sa nám to páči alebo nie, v našom živote takmer neexistuje okamih, keď by sme nemali prospech z činnosti iných. Z tohto dôvodu nie je prekvapujúce, že väčšina nášho šťastia vzniká v kontexte našich vzťahov s druhými.“ Dalajláma XIV

„Modliť sa vďačne znamená mať na pamäti Boha vždy, všade a za každých okolností. Nech totiž robíte čokoľvek, mali by ste mať na pamäti Stvoriteľa všetkých vecí. Keď vidíš svetlo, nezabúdaj na toho, kto ti ho dal; keď vidíš nebo, zem, more a všetko, čo je v nich, obdivuj tieto veci a oslavuj ich Stvoriteľa; keď si obliekaš odev, uznaj, čí je to dar, a chváľ toho, kto ti vo svojej prozreteľnosti dal život. Jednoducho, ak sa všetko, čo robíte, stane pre vás príležitosťou na oslavu Boha, budete sa ustavične modliť. A takto sa bude vaša duša vždy radovať, ako to odporúča svätý Pavol.“

3. meditácia nad Piesňou Šalamúnovou.

Príbeh dvoch mužov - Dalajlámu a Desmonda Tutu dobre zobrazuje tému druhej naivity. Prvá naivita o ktorej hovorí Paul Riceour prichádza keď máme detinský, možno utopický pohľad na svet.

„Trpezlivosť odpúšťania a odvaha byť trpezlivý je v čase rýchleho sveta, rýchleho stravovania a rýchlej módy niečím veľmi nemoderným.“