V sobotu 20. júla sa Bratislavou prehnal burácajúci dav plný rozhnevaných mladých mužov. Keď sa usadil prach rozvírený nadbytkom testosterónu, spoločnosť ostala v stave akútneho šoku.

Američania sú zločinci, Európa je zvrátená a malajzijské lietadlo zostrelili Ukrajinci alebo mimozemšťania. Alebo, ak aj nie, tak na jeho palube prevážali zmrazené mŕtvoly. Kde leží v tomto svete Rusko? Nikde, ono ho iba vyrába.

Samovražda je smutnou výsadou ľudí. Občas sa síce objavia správy o veľrybách hnijúcich na brehu mora, no možno úspešne predpokladať, že ich tam nepriviedol chorobný psychický vývoj, aký privádza k rozhodnutiu vziať si život mysliace bytosti. Premyslene a plánovite čosi také dokážeme len my. Prečo je to tak?

Takmer každý rok v tomto čase mi príde SMS, v ktorej je napísané: Blahoželám nám všetkým k 17. novembru. Vždy ma prekvapí obsahová presnosť tejto vety.

V Šamoríne sa odohrala udalosť, ktorá otriasla verejnou mienkou a zapríčinila paniku medzi obyvateľmi. Judita Nagyová sa priznala k bosoráctvu a udala tri priateľky, že po nociach lietali na hrady v Hainburgu, Svätom Jure, Devíne a pristávali aj na veži kostola v Holiciach.

Zatiaľ, čo smrť je definitívna, ohraničená v čase, nesmrteľnosť trvá a nekončí. Najčastejšie sa túžba po nej opisuje ako prejav strachu zo smrti. V skutočnosti však znamená oveľa viac.

Predseda NOVY tvrdí, že skupina Penta cez anonymných blogerov cielene diskredituje politikov tejto strany. Dôvodom má byť kauza Gorila a nákup nového systému, ktorý má zabrániť obchodovaniu s nelegálnymi odposluchmi.

Militaristické sklony sa u istého percenta mladých mužov prejavujú bez ohľadu na štátne zriadenie a kultúrnu úroveň spoločnosti. Čo tieto krajiny od seba odlišuje, je spôsob, akým sa vyrovnávajú s týmto fenoménom a ako ho vnímajú.

V roku 2012 začal v diskusiách o politike na spravodajských portáloch rezonovať zvláštny fenomén. Blogy o vládnej strane Smer, ktoré predtým čítalo minimum ľudí, odrazu začali prudko rásť.

Celý dospelý život pre mňa Ukrajina neznamenala nič. Vedel som, že existuje a občas som čítal hororový príbeh o mafii, ktorá si neberie servítky. Potom sa začala neznáma krajina búriť a médiá boli plné obrazov a správ, ktoré sa nedali ignorovať. Netušil som, že sa môj príbeh čoskoro pretne s príbehom ľudí z oboch strán majdanských barikád.