Zdá sa, že otáznik je zbytočný. Áno, Slovensko opúšťa svojich spojencov celkom jednoznačne. Demokratický Západ je pre mentalitu Fica a jeho vlády nepriateľské a nebezpečné územie. Mečiar povedal: „Keď nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ.“ Nás už na Západe chceli, ale to je zrejme minulosť a Slovensko začalo nasávať vákuum Východu.

Mareka Cinu evidujem na Facebooku ako hravého výtvarníka, ktorý sa s nesmiernym potešením púšťa do nových projektov, sérií a obrázkov a skoro až márnotratne strieda techniky, od komiksovej grafiky cez olej, street art až po multimédiá.

Karol Duchoň je momentálne slávnejší, ako bol počas svojej kariéry, ktorú definitívne ukončila jeho smrť v roku 1985. V tom čase bol už na periférii záujmu a nemohol za to len jeho alkoholizmus: prichádzali umelci, ktorí boli atraktívnejší pre mladých.

Normalizácia a talent spolu nikdy neladili. Ani nekladenie odporu v takých podmienkach neotvorí možnosť skutoĬnej sebarealizácii. Príbeh Karola Duchoňa ako človeka a umelca o tom vypovedá. Čítajme pozorne: tá doba sa totiž vracia.

Slovensko je malá krajina a opúšťa ho dosť ľudí – často takých, ktorí by doma mohli tvoriť elitu. Ovplyvňuje to nielen verejnú diskusiu, ale aj výsledky volieb. Do Lampy o tom prišiel hovoriť Andrej Probst, ktorý vedie združenie Pražská kaviareň.

Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.

Tomáš Lendacký radí, ako nastaviť obchodný tím tak, aby zarábal.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Oskár Čepan sa v opulentnej monografii Jozefa Leikerta Osudy osobností Slovenska nevyskytuje. Asi nebol preňho dostatočnou osobnosťou. A predsa, Oskár Čepan v slovenskej kultúre dvadsiateho storočia osobnosťou bol. Nebol smotánkou ani elitou, nevystrkoval sa, a predsa bol osobnosťou, jednou z najväčších.

„Ak porozumieme Božej láske k nám, radi budeme k nemu prichádzať ako bezmocní chudáci. Nikdy sa za svoju biedu hanbiť nebudeme. No bieda je pre nás užitočná len vtedy ak u Boha nehľadáme nič iné iba milosrdenstvo. Ak veríme, že dokonalosť jeho moci sa prejaví v našej slabosti, môžme sa radovať i zo svojej budúcnosti. Najistejšie znamenie, že sme v srdci pochopili Božiu lásku, je ocenenie našej vlastnej chudoby, vo svetle jeho nekonečného milosrdenstva.“ – Thomas Merton