Stretnutie Roberta Fica v Kremli znamená viacero vecí – priznanie, kam vnútorne patrí, zradu životného záujmu Slovenska a tiež historickú výzvu rozumnej opozícii.

Každý december sa čínski vládcovia stretávajú na Ústrednej ekonomickej pracovnej konferencii, kde zhodnotia posledných 12 mesiacov a predostrú úlohy, ktorým budú čeliť v nasledujúcom roku.

Pokiaľ sa niekomu zdá táto otázka neoprávnená alebo zbytočná, podotýkam, že som ju nepoložil prvý. Aj tí, ktorí na ňu odpovedajú záporne, odpovedajú na ňu. Okrem toho: hoci je Fico fenomén nesympatický, jeho vplyv na dianie dostatočne významný, aby sme sa oprávnene pýtali na zdroje jeho správania.

Nerád by som (aj v súvislosti s niektorými našimi predchádzajúcimi debatami) prispieval k vytváraniu domnienky, že použitia jadrových zbraní sa netreba báť. Samozrejme, že sa ich treba báť. Preto tu sú.

Vojna na Ukrajine zasahuje aj našu spoločnosť. Núti nás klásť si základné otázky o našej národnej bezpečnosti. Konfrontuje nás s potrebou okamžitej pomoci postihnutým, a núti nás uvažovať aj o asistencii pri povojnovej obnove Ukrajiny. Zvládame tieto výzvy? Ako to delí a profiluje našu politickú scénu? Akú úlohu tu môže zohrať občianska spoločnosť a mimovládne organizácie? Hovorí Grigorij Mesežnikov, politický analytik, spoluzakladateľ a prezident Inštitútu pre verejné otázky.

V dnešnej epizóde účinkujú Marína Gálisová, Juraj Petrovič, Martin Mojžiš, Tomáš Zálešák a Štefan Hríb, moderoval Eugen Korda.

Staré známe obavy opäť ožívajú v súvislosti s dnešnou vojnou na Ukrajine a krízou svetového poriadku. Často sa diskutuje riziko „eskalácie“ lokálnej vojny do svetovej: informovane, neinformovane aj úplne dezinformovane. Pritom sa môže stratiť zo zreteľa problém vojen, ktoré nemusia eskalovať, no ani skončiť.

V dnešnej epizóde účinkujú Marína Gálisová, Martin Mojžiš, Tomáš Zálešák a Štefan Hríb, moderuje Eugen Korda.

Aj keď úspech strategického bombardovania v druhej svetovej vojne môžeme pokladať za nepochybný, jeho povaha sa nakoniec mohla líšiť od pôvodných koncepcií, predstáv či výpočtov. Aj dnes dá istú námahu pochopiť ho v adekvátnych proporciách a kontexte.

Hovoriť o priebehu a výsledkoch veľkých vojen v jazyku štatistiky je skľučujúce. Povznášajúcejšie by boli príbehy o hrdinských činoch jednotlivcov a rekonštrukcie slávnych bitiek. Ale poézia slávnych udalostí má svoje prozaické okolnosti a ich próza zahŕňa aj motívy hororu, tragédie a nevysloviteľného smútku.