Bukovo-jedľovým pralesom na severovýchode Slovenska hrozí, že ich vymažú zo zoznamu UNESCO. Usilujú sa o to ochranári zo združenia VLK. Paradox? Nie, logický krok, pretože sa tam ťaží drevo.

Dianie na severe od našich hraníc je napätím demokracie a liberalizmu, ale aj súbojom predstáv, či si pád komunizmu žiadal tvrdšiu revolúciu. O tom, čo sa deje v Poľsku, hovorí konzervatívny sociológ Michał Łuczewski.

V roku 1970 získal film Sladké hry minulého leta režiséra Juraja Herza, scenáristky Alty Vášovej a kamermana Doda Šimončiča hlavnú cenu festivalu v Monte Carlo. Ako to súvisí s dneškom?

Amfiteátre a letné kiná na Slovensku boli po revolúcii považované za produkty minulého režimu, ktoré sa dnes nedajú na nič normálne použiť. Ale dnes je všetko inak. Obľuba amfiteátrov z roka na rok rastie.

Slovenský národ by bez zjednocujúceho spisovného jazyka vznikal veľmi ťažko. Málo doceňujeme, na čo sa v polovici minulého storočia podujali Ľudovít Štúr a jeho spolupracovníci.

Oddychový čas neobišiel ani našu redakciu, napriek tomu šéfredaktor .týždňa z dovolenky informuje o hlavnej téme nového čísla. Čo sa deje v krajinách Vyšehradskej štvorky? A ako sa na Slovensku správame k lesom? Dozviete sa v čerstvom vydaní nášho časopisu.

Pri jednom stretnutí, na grilovaní rýb a po druhej fľaške dobrého vína u nás na dvore, vznikol nápad zrealizovať „šalený“ festival.

Minulý rok bol Richard Sulík kritizovaný za svoj výrok o tom, že „eurofondy priniesli na Slovensko korupciu.“ Čo k tomu povedal aktuálny škandál?

Sú to presne štyri roky, odkedy som hrdá Petržalčanka. Bývame v takzvanej Starej Petržalke, rovno oproti kúpalisku Matador, v obyčajnom paneláku. Nič honosné. Ale toto miesto je neskutočne krásne. Zvlášť v lete.

V posledných dňoch boli medializované tri prípady, kedy vládny špeciál viezol z cudziny domov Slovákov v zlom zdravotnom stave. Jeden z tých prípadov sa nás mimoriadne dotýka.