Vhodili ste kabát, vyžratý od molí, a sveter bez gombíkov do kontajneru akejsi organizácie a máte dobrý pocit, že ste urobili dobrý skutok? Prinášame reportáž, ako funguje premyslená charita a zopár dobrých rád, ako obdarovať ľudí v núdzi, aby vaša pomoc mala zmysel a bola prijatá s vďakou.

Týždeň má krásne staré fotky a ja vraj môžem písať o čom chcem, najlepšie o jazze. Len tak mimochodom: po osemdesiatom deviatom sme sa – vtedy hŕstka zakladateľov Slovenskej jazzovej spoločnosti – dohodli, že vymažeme zo slovenčiny slovo „džez”. Mali sme pocit, že keď už sme raz slobodní, tak môžeme rozhodovať aj o tom. Nekonzultovali sme to s Jazykovým ústavom a džez sme pochovali. No jazz na Slovensku žije ďalej.

Nové volebné kódexy Národná rada schválila nové volebné pravidlá, ktoré majú od roku 2015 zjednotiť podmienky pre všetky druhy volieb. Doteraz boli upravené v šiestich rôznych zákonoch. Vznikne nová 14-členná štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Kandidujúce subjekty budú tiež musieť financovať svoje kampane cez transparentné účty s finančnými limitmi na výdavky. Predvolebné moratórium bude platiť dva dni pred každým typom volieb. Dva týždne pred voľbami nebudú môcť byť zverejňované prieskumy verejnej mienky.

Dušan Mitana je môj dlhoročný kamarát a naše priateľstvo neskalilo ani to, že som istý čas bol vydavateľom jeho kníh. Mám ho rád od Psích dní, ale nemyslím si – ako veľká časť našej kritiky – že Mitana je iba brilantný poviedkar. Naopak, som presvedčený, že ako románopisec, autor veľkej a ambiciózne

Album Entwine / Proplétám, ktorý práve vychádza, patrí medzi najžiarivejšie klenoty bohatej diskografie Ivy Bittovej. Obsahuje všetko, čo u nej máme radi, no v čistejšej, intímnejšej podobe, než sme zvyknutí.

Milan Kňažko sa má rád. Patria k nemu golfové palice a perfektne padnúce obleky. V úlohe prezidenta by vyzeral dobre, priam oslnivo, má to však háčik. Svoj podiel na mečiarizme, za ktorý budú platiť ešte naši vnukovia, nikdy neoľutoval. Keby oľutoval, nemohol by teraz kandidovať za prezidenta. A ešte niečo: Keď na natrieskaných Pasienkoch dôchodcovia takmer utĺkli Števa Hríba a neskôr, keď Jeňovi Kordovi siskári podpálili auto, u nás v Stoke sa stretávala vtedajšia opozícia. V kamenných divadlách panoval strach a my sme mali jedinú vieru: Poraziť mečiarovské zlo a nastoliť nové pravidlá.

Ernesta Valka som spoznal v Mozartovom dome. Bolo to zvláštne mravenisko. Sídlila tam VPN, ale aj právna poradňa, kde dával ľuďom praktické právne rady a túžil po budovaní právneho štátu. Vedľa mala Gaba Langošová psychologickú poradňu a hore v kukani možno ešte stále sedeli zašití eštebáci. Cez nabodnutú telefónnu ústredňu v Dome politickej výchovy, ktorý tam sídlil pre novembrom 1989, mali v rukách tretinu Bratislavy.

O Američanoch mi najviac povedali Tom Sawyer a Huckleberry Finn. Spájali zmysel pre podnikavosť so spravodlivosťou a vážnosť s humorom. Štyri desaťročia do nás síce vtĺkali vety o hrôzostrašnom americkom kapitalizme a imperializme, proti ktorému sa majú spojiť proletári všetkých krajín a pravidelne protestovať žiaci všetkých škôl, ale ani pri tradičnom slovenskom kultúrnom antiamerikanizme to nepomohlo. Príliš som mal rád rockovú hudbu, bítnikov, Vonneguta, western a všetkých skvelých amerických hudobníkov, prozaikov, básnikov, výtvarníkov, filmárov. A samozrejme hokejistov a ľahkých atlétov.

Moja babička stále hľadala svoje okuliare. Išlo nás z toho poraziť. „Deti, neviete, kde mám zasa okuliare?” pýtala sa a šmátrala. Bez okuliarov sa okuliare ťažko hľadajú. Boli hrubé, kostené, zlepené lepiacou páskou na pravom kĺbe. Bledohnedé. Keď nedržala páska, prišiel na rad leukoplast. Babičke okuliare často padali nabok, ale jej to nevadilo. Čítať sa s nimi dalo. Často sme sa jej pýtali, či nechce nové okuliare. „Netreba, vravievala. Veď čítať sa s nimi dá.” Vyzerala smiešne, ale bola to naša milovaná babička, a tie dolámané okuliare k nej tak nejako patrili.