„Bola som v Trenčíne v hoteli, ležala som na posteli, mala som otvorené okná a bola som rada, že fúka vietor. Potom mi niekto zaklepal na dvere a povedal mi, čo sa stalo. Že festival je zrušený, že jeden človek zomrel a ďalší sú zranení. Bolo som z toho úplne hotová,” spomína Emiliana Torrini na sobotu 18. júla, keď mala vystúpiť na festivale Bažant Pohoda.

Práca s hudobníkmi občas berie ilúzie. Občas musíte byť sklamaní, akí čudní ľudia vedia robiť úžasnú hudbu. Našťastie to všetko vvyvažujú silné zážitky, ktoré ukazujú, aká vie byť hudba a hudobníci úžasní.

V našom seriáli o festivale Bažant Pohoda sme prešli celým svetom a zostáva nám už len domáca scéna. V rámci našej scény si privlastníme aj českých hudobníkov, ku ktorým máme stále veľmi blízko.

Štyridsaťdva dní, 7 hodín a 7 minút. Toľko zostáva do začiatku 14. ročníka festivalu Bažant Pohoda vo chvíli, keď píšeme tieto slová. Do chvíle, keď na trenčianske letisko začnú prichádzať ľudia s batohmi a spacákmi, vyjde presne 6 .týždňov. V každom z nich bude aj rubrika Pohoda Backstage.

Aký bol rok 2009 v kultúre na Slovensku? Odpoveď veľmi závisí od toho, komu položíte otázku. Keďže celý rok píšeme o kultúre my redaktori a spolupracovníci .týždňa, na najväčšie radosti a sklamania, ktoré im tento rok priniesol, sme sa opýtali ľudí, ktorí do .týždňa bežne nepíšu, no napriek tomu sú nám – názorovo aj ľudsky – blízki.

Japandroids. Na plagáte Pohody sú malým písmenom, no pre ľudí, ktorí majú radi energický garážový rock, môžu byť vrcholom festivalu. Táto dvojčlenná kanadská skupina sa za posledný rok stal vo svete veľkou senzáciou. Ich debutový album Post-Nothing sa v minuloročných anketách o nahrávku roka umiestnil na predných miestach. Japandroids, fungujúci od roku 2006, tvoria gitarista a spevák Brian King a bubeník David Prowse, ktorého sme na telefóne zastihli v aute na ceste do Štokholmu.

Náš malý seriál o veľkej Pohode, ktorá bude už tento týždeň, končíme takými zložkami programu, ktoré na iných festivaloch nenájdete.

Bažant Pohoda sa rokmi profiluje ako „britský“ festival, pretože najviac hudobníkov prichádza na trenčiansku akciu práve z ostrovov. No bez amerických umelcov by nebolo medzinárodné zastúpenie na tomto najlepšom slovenskom festivale úplné.

Sisa Michalidesová je zvláštny človek. Vyzerá ako bezstarostné dieťa, ktoré sa vie nadchnúť pre veľa vecí. A pritom sa ešte ako tínedžerka nebezpečne priblížila smrti. Je to mimoriadne talentovaná a plodná hudobníčka. Hrá džez s kapelou 3+1, píše hudbu k divadelným inscenáciám (Červená princezná, Truth Story) a k filmom (Zima kúzelníkov, Malé oslavy), napísala a nahrala dva albumy detských pesničiek Veľkí herci spievajú malým deťom, krátko pred Vianocami vydala album Zimní kúzelníci (pozri text v rámčeku). Okrem toho hrá divadlo, chodí do lesa a spolu so svojím manželom Petrom Preložníkom robí hudbu a chová zajace, ktoré voľne behajú po záhrade.

V prípade ska legendy Madness určite nejde o comeback typu „ešte niečo vytrieskajme z bývalej slávy.“