Málo chýbalo a mohol som teraz písať tento zápisník v hotelovej internetovej kaviarni v egyptskej Hurghade a nielen nadávať nad anglickou klávesnicou, ale aj trnúť, či ešte pôjde internet – a trnúť vôbec. Málo chýbalo a namiesto na hory, keďže mi táto zima pripadá nepríjemne dlhá, mrazivá a nesympatická, mohol som odletieť niekam, kde je teplo, more a slnko.

Vždy som bola zvláštne dieťa. Nevedela som sa hrať s rovesníkmi, nechápala som spoločenské konvencie, neznášala som zmeny, mala som svoje bizarné záujmy. Ľudia si moju odlišnosť vysvetľovali rôzne. Niektorí si mysleli, že sa na mne podpísala neprítomnosť otca, iní obviňovali moju mamu, že ma zle vychováva. Ako sa však ukázalo pred pár mesiacmi, v mojich dvadsiatich štyroch, všetci sa mýlili. Mám Aspergerov syndróm, vývojovú poruchu, ktorá sa prejavuje narušením v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti.

Presne dva roky a jeden mesiac pátra Slovenka Katarína Azab v Káhire po synovi Adamovi, ktorého uniesol jej egyptský manžel Ahmed. Zatiaľ neúspešne. V jej prospech pritom rozhodli egyptské súdy, intervenuje za ňu EÚ aj naša diplomacia.

Túto svätú noc nepotrebujeme veľa slov, pretože nám svojimi svetlami, znameniami a tónmi hovorí hlasnejšie a pôsobivejšie, než to môžu dokázať slová. Dotýka sa tým dokonca aj sŕdc ľudí, ktorí už nie sú schopní veriť tajomstvu Betlehema a vzbudzuje v nich nádej, ktorá však zostáva bez mena.

Emil, je otrasné počasie, odporná zima, v takýchto chvíľach sa nečudujem starým Američanom, že odchádzajú na Floridu, kde je teplo, nemusia kúriť, nosiť kožuchy, alebo tie vatované kabáty, čo sú teraz v móde a ktoré kedysi nosili len robotníci na stavbe. Teraz ich nosí každý a asi je to namieste, lebo všetko dookola vyzerá ako jedna veľká stavba, všade nové budovy, všade voľné priestory, nikde ľudia.

Ani jeden z týchto dvoch politikov nikdy nepatril medzi favoritov nášho časopisu. Ale titul najväčšej domácej osobnosti roka 2010 patrí práve tejto dvojici. Porazili Fica a obsadili dva z troch najvyšších postov ústavných činiteľov.

Najdôležitejšie komunálne voľby budú v Bratislave. Mesto má rozpočet väčší ako niektoré ministerstvá a primátor hlavného mesta patrí do veľkej politiky. Kto ním bude?

Bola sobota 6. novembra. Pozvali ma ako hosťa do živého vysielania jedného z najpočúvanejších rádií Russkoje radio. Sedela som v štúdiu, keď medzi rozhovorom, reklamou a otázkami poslucháčov potichu vkĺzol k mikrofónu mladý kolega a prečítal správu: „V Moskve surovo zbili novinára Olega Kašina, vystriehli ho pri vchode do vlastného domu“.

Niekomu sa môže zdať neetické robiť s mŕtvym telom čokoľvek iné okrem pochovania či spopolnenia. Niekomu sa môže zdať neetické o tom čo i len písať. Zomieranie je bolestné. Tento text však nie je o zomieraní. Je o anonymných telách, ktoré už mŕtve sú a ktoré si zaslúžia hold za to, že poslúžili ľudstvu celkovo, keď už nemohli slúžiť človeku jednotlivo.

V januári 1990 som dovŕšil sedemnásť a ako veľa mladých mužov v tomto veku, aj ja som sa snažil nájsť pre svoj život zmysel. A tak som čítal, čítal a čítal. Bolo to v šťastnej dobe, keď u nás hromadne vychádzali preklady všetkého zaujímavého, čo komunizmus desaťročia zakazoval. A tak som mal veľa možností hľadať. Až som našiel východoázijské bojové umenia.