V stredoveku ju zakazovali jesť. Predovšetkým v ženských kláštoroch sa vyslovene stratila z tanierov, pretože už obyčajný pohľad na ňu mohol vzbudiť u dievčat hriešne myšlienky. Jej podávanie bolo dokonca považované za priamu výzvu k milostným hrám.

Darmo niektorí hovoria, že je to len taká príloha, osviežujúci dip či toping na ovocnom koláči. Kto ochutnal, ochotne si zoderie topánky, len aby to po obchodoch zohnal. Môj známy tomu hovorí čistý prínos. Ja zase čistý fet. Creme fraîche.

Je len veľmi málo vecí na svete, ktoré vedia vohnať slzy do očí a vyvolať pocit, že sa vám najprv nosnými dierkami a následne celými dutinami práve prehnalo slušne nabité IC-čko.

Na stoloch sa objavuje od stredoveku a slávi len samé úspechy. Pôvodne dokonca figuruje ako liek, nie toping na šaláty či zákusky. Práve preto tento čierny ocot dostal názov balzamový. Balzam na telo aj dušu – aceto balsamico.


To sa nám to žujú zakáľačkové špeciality v závetrí kvalitnej pivárne! Cesta dobre preúdenej klobásky, mramorovej tlačenky a huspeniny do našich úst sa však začína tým, že sa jednoducho zabije prasa.

Drevorubači si navzájom poťažkávajú sekery a skúšajú ostrie, vodiči sa na križovatke hecujú túrovaním svojich motorov a právnici zas nenápadne pokukávajú po hodinkách kolegu. Čím sa však môže pred druhým blysnúť vášnivý kuchár?

V dávnom spore o to, čo bolo skôr, či sliepka, alebo vajce, sa gastronómia kloní jednoznačným smerom. Na začiatku vždy hrdo stálo vajce. Už len pre tú jednoduchú krásu na tanieri a jeho jedinečnú chuť.

Byť labužníkom, ktorého baví variť, je svojím spôsobom prekliatie. Väčšinu života trávim behaním po obchodoch a zháňaním potravín, o ktorých moji blízki v živote buď nepočuli, alebo sa rovno pri ich názve vystrašia. Prial by som vám vidieť výraz mojej mamy, keď som pred ňou po prvýkrat povedal slovo topinambur. Ale to nie je všetko.

Udrela jar a to je čas, keď sa z každého gourmeta na chvíľu stáva zanietený záhradkár. Treba čo najskôr zasadiť všetko to, čo neskôr vytvorí zázračnú ingredienciu všetkých nezabudnuteľných jedál – bouquet garni.

Keď pračlovek zabil svoje prvé zviera, najedol sa, no veľa mu ešte zostalo. To sa zopakovalo niekoľkokrát – niektorí skeptickí evolucionári tvrdia, že to dokonca takto trvalo tisícročia – kým mu v hlave neskrsla revolučná myšlienka.