Hneď zo začiatku jedna zvláštna hádanka: Čo spája prvého uhorského kráľa Štefana, prvé marocké kráľovské mesto Fes, štyroch Slovákov, dvoch Maďarov a všetky arabské číslice?

Ahoj, Leo! Prepáč, braček, že Ti píšem vianočné vinšovanie a list takto verejne, ale inak sa nedá... Kým by si to dostal, možno by si bol už aj vonku z basy. Odtiaľto z Nepálu listy chodia na Slovensko dlho, ak vôbec.

Od pohrebu zavraždeného premiéra Zorana Djindjiča sa v uliciach Belehradu nezišlo toľko ľudí. Na pohrebe patriarchu Pavleho, hlavy Srbskej pravoslávnej cirkvi, sa zúčastnilo pol milióna ľudí.

Žiadne prepáč. Žiadne odpustenie. Žiadny súcit. Žiadna druhá šanca. Žiadne sťažnosti. Slová básne Nový režim, ktorou Sarith Pou vystihol obdobie Červených Kmérov v Kambodži.

Začala sa prestupová sezóna. Výmeny sú zaujímavé, prekvapujúce, niektoré vyrážajú dych. Tie tri, ktoré mám na mysli, posilnia nový tím. A všetky sú prejavom slobody. Ale myslím, že sa celkom nepodarili.

Alexander Solženicyn v knihe Súostrovie Gulag opisuje nasledovný príbeh. Na severe Ruska bol starý kláštor, kde oddávna žili pravoslávni mnísi. K tomuto kláštoru patrilo veľké jazero, kde mnísi chovali ryby, ktoré boli zvláštnosťou v celom Rusku.

Možno sa to bude v kontexte s niektorými mojimi predošlými príspevkami zdať trošku protirečivé, ale v piatok budem, ako čerstvo ordinovaný reverend pomerne veľkej cirkvi (18 miliónov členov), oddávať v dedinke Ka'a'awa na ostrove Oahu mojich priateľov. Nemusel som kvôli tomu urobiť veľa. Vyplnil som krátky dotazník, vyhlásil som, že súhlasím so základnou a jedinou premisou (robiť to, čo považujem za správne a nestáť v ceste medzi bohom a ľuďmi) a bolo.

Kamaráti piloti sa prestali čudovať mojim komplikovaným itinerárom a nalietaným vzdialenostiam a kúpili mi k narodeninám pilotný denník.

Trofim Denisovič Lysenko a Oľga Borisovna Lepešinská: tie dve mená dnes už možno nikomu nič nepovedia. Pred šesťdesiatimi rokmi, keď sa dostali na vrchol sovietskej „vedy", ich však poznal každý. A takmer každý z nich mal strach.

Na prelome septembra a októbra 1938 sa odohralo niekoľko udalostí, ktoré mali na Československú republiku obrovský dopad. O Mníchovskej dohode a slovenskej autonómii sme sa rozprávali s historikom Tomášom Klubertom z Ústavu pamäti národa.