Madame Bovary v Činohre SND je fascinujúce divadlo. Okrem iného sa v ňom dozvedáme veľa o konverznej neuróze, čiže hystérii a niečo aj o sebe a o našom svete.

V povolebnom Nemecku to vrie: čoraz viac politikov aj médií žiada, aby Merkelovej vláda poskytla azyl Edwardovi Snowdenovi, a to aj za cenu ťažkého poškodenia nemecko-amerických vzťahov. Medzi Nemcami a Američanmi udrela nová doba ľadová. Viac v mojom Nemeckom diári.

V Slovenskom národnom divadle majú novú a to výsostne politickú hru, ktorá má priblížiť deväťdesiate roky na Slovensku. Preto sa tam spomína Mečiar, Gaulieder, Remiáš aj únos prezidentovho syna. Karpatský thriller napísal publicista Eugen Gindl.

V aktuálnom vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka, 28. októbra, si môžete okrem iného prečítať:

Patrím ku generácii, ktorá má už dlhšiu časť života vymeranú na samostatnom Slovensku než v Československu. Moja federalistická časť rodiny (a ja s ňou) prežívala na Silvestra 1992 smútok z rozpadu a strach z Mečiara. Ten strach sa ukázal ako predvídavý, so vznikom SR ostane spätý tragický otec zakladateľ. Ale smútok za spoločným štátom už necítim.

Pôvodne som plánoval spraviť nový Playlist, ale v nedeľu večer mi pípla v krčme esemeska. „Tak zubatá znovu v akcii,“ napísal mi Tomáš Sloboda z Pajácov. Asi to bude nejaký hudobník, pomyslel som si a odpísal: „Kto?“„Lou Reed, kamoško“, zasvietilo mi na mobile. Prišlo mi smutno. Veľmi smutno. Každý máme svojich obľúbencov, ale Lou Reed patrí u mňa spolu s Dylanom a Neilom Youngom do mojej svätej trojice najlepších muzikantov.

Od pádu mečiarizmu prešlo neuveriteľných pätnásť rokov. Bolo to 30. októbra 1998, keď sa Vladimír Mečiar konečne nadobro porúčal z úradu vlády. Tí, čo si na ten čas ešte pamätajú, môžu si koncom októbra pietne zaspomínať.

Hnutie Nova predstavilo balíček pre mladé rodiny, ktorý by mal podľa nich zlepšiť postavenie rodín s malými deťmi.

Vladimír Černý objasňuje za čo bola vlastne udelená Nobelova cena a štyria mladí ľudia sa zamýšľajú nad tým, či sa dá Slovensko zmeniť.

Do redakcie nám došla reakcia na môj text od autorky, ktorá svojím blogom diskusiu o zdochýňaní v slovenských nemocniciach spustila. Nesúhlasí so mnou a vysvetľuje prečo.