Andrej Dúbravský sa preslávil maľbami nahých chlapcov so zajačími ušami, dva roky maľoval len kohútov a minulý rok len húsenice. Práve tie bude vystavovať v Bratislave, teraz v Ateliéri XIII a v júni v galérii White&Weiss – pod názvom Larva Run. Budú to vraj envirosexy výstavy.

Hlavné mesto čakajú obmedzenia, z ktorých nie je nadšený ani nový primátor Matúš Vallo.

Z Fekišoviec sa smeje celé Slovensko. Musím uznať, že oprávnene. V dedinke Hnojné pri Fekišovciach mám chalupu. Takže mentalitu východného Zemplína, ktorý už hraničí s Ukrajinou, ovládam dokonale.

V Národnej rade sa začalo prvé novoročné rokovanie. Voliť by sa mali kandidáti na sudcov Ústavného súdu, predseda Ústavnoprávneho návrhu Róbert Madej navrhol hlasovanie presunúť o týždeň.

Zuzana Čaputová opäť narástla, na Mistríka to zatiaľ nestačí.

Romantický štýl šachovej partie udivoval európsku smotánku 19. storočia schopnosťou hráča obetovať takmer všetky figúrky, kým sa podarilo dať súperovi mat.

„Iné” názory, primitívny nacionalizmus a hulvátstvo sú (opäť) v kurze. Žijeme v dobe alternatívnych faktov a morálneho relativizmu.

Rozprávky o bájnom živote za vojnového slovenského štátu sú stále živou súčasťou nášho ľudového i politického folklóru. Paradoxne, čím menej pamätníkov tých čias ešte žije, tým je táto mytológia akoby vitálnejšia.

Keby som chcel jedného dňa napísať detektívku o zločine celospoločenských rozmerov, postupoval by som pri tom asi nejako takto:

Vrátnik. Holič. Taxikár. Očakáva sa od nich, že budú zhovorčiví. Že budú sociálni, poklebetia, prinesú nové správy z okolitého mikrosveta. Zo svojej relatívne statickej pozície majú možnosť vidieť to, čo pachtiaci sa ľudia nevidia. Ľudia k nim prichádzajú a odchádzajú.