Existuje jeden revolučný prúd akčného umenia zvaný gerila gardening. V preklade partizánske záhradkárčenie. Aktivisti vám vo vašej záhrade alebo na verejnom priestranstve cez noc na protest proti čomukoľvek dačo vysadia. Ja by som sadil cesnak.

S rozprávkami som mal vždy problém. Viac ako samotný dej ma totiž zaujímalo, čo bolo po tom, ako zazvonil zvonec. A žili šťastne, až kým nepomreli. To určite! Kto by to vydržal? Nikto ma nepresvedčí, že si Červená čiapočka nakoniec s horárom aspoň trochu nezačala. V takom mladom veku byť opäť porodená cisárskym rezom, to s vašou psyché patrične zamáva.

Je to čudné. V tejto krajine jedlo vždy zohrávalo veľkú úlohu – vyjadrovali sa ním city a rodinné väzby, vítala návšteva. Hovorí sa o nás, že sme pohostinní. Prečo si teda Slováci akosi ešte stále nenašli cestu do ozajstných reštaurácií?

V posilňovniach to doslov a vrie. Nejeden sa tam zúfalo pokúša zo seba striasť všetky tie úžasné domáce majonézové šaláty, medvedie labky a olížprsty. Načo však dvíhať železá, keď schudnúť sa dá oveľa zábavnejšie?

Je to sen každého šéfkuchára. Roztrasenými rukami ju otvoriť, nalistovať v nej svoju vlastnú reštauráciu a pri nej mať naskladané tri krásne hviezdy, pekne jednu vedľa druhej. Vyšiel nový Michelin.

Tak ako sa dá z úvodných titulkov filmu zistiť, či sa budete v kine nasledujúce dve hodiny kráľovsky baviť, alebo umriete od nudy, podobne je to aj s reštauráciami. Stačí si len zbežne obzrieť jedálny lístok.

Veľkú noc si celý svet pri stole uctí podávaním jahňaciny upravenej na tisíc možných spôsobov. Iba v krajine, kde sa to salašmi a ovcami len tak hemží, nie. Prečo?

Pri výročí objavenia Ameriky sa núka hneď niekoľko potravín, ktoré by si zaslúžili našu pozornosť. O niektorých sme tu už písali. No len jedna má v polovici októbra, práve na výročie Kolumbovho prirazenia lodí k pobrežiu Bahám, svoju sezónu. Pekanový orech.

Vstúpime do miestnosti a hneď vieme, že sú tu, že sa tu niekde varili alebo len prihrievali a čakajú na nás. Malé utešené telíčka z kapusty naplnené omamnou bravčovo-ryžovou zmesou. Majú mnohé názvy, na Slovensku ich najčastejšie voláme holúbky.

Vyzerá trochu čudne. Na prvý pohľad si ho môžeme pomýliť hoci aj s kameňom. Tvar trochu pripomína obličku, no poriadne prehnanú, šupka zas na dotyk pôsobí ako z umelej hmoty. Vnútri však čaká omamná žltá dužina, čo chutí priam božsky. Mango.