Bol to opäť raz zvláštny moment. Biely dym, Rím a svet čakal, pozeral sa na prázdny balkón a keď vyšiel ten neznámy muž, zavládlo prekvapenie. A ticho.

Žijeme zrýchlenú dobu. Svet pred 20 rokmi a dnešný svet, sú dva odlišné svety. Paradigma sa zmenila. Žiaľ bez toho, aby si to mnohí všimli alebo priznali.

Svätorečenie Jána Pavla II. a Jána XXIII. bolo výnimočnou udalosťou. Prvýkrát v histórii boli svätorečení dvaja pápeži za účasti ďalších dvoch žijúcich pápežov. Navyše, za svätých neboli vyhlásení ľudia z dávnej minulosti, ale pápeži, ktorých si ľudia živo pamätajú.

Karol Wojtyla sa na začiatku ako pápež výrazne pričinil o pád komunizmu a na konci ukázal dôstojnosť slabosti a umierania. Ale nielen preto bol Ján Pavol II. koncom apríla spolu s Jánom XXIII. vyhlásený za svätého.

Ježišovi učeníci si veľmi rýchlo uvedomili, že ich učiteľ žil preto, aby zomrel a že jeho smrť nebola prerušením, ale zavŕšením jeho života.

Keď sa modlím za Buenos Aires, som vďačný, že som sa v tomto meste narodil. Láska prameniaca z takého dôverného vzťahu mi pomáha uchopiť univerzálnosť viery, ktorá objíma každého človeka z tohto mesta.

Poznáme ju predovšetkým ako zvláštnu, jemne kyslú pochúťku a najčastejšie ju nájdeme ako súčasť pizze s názvom Štyri ročné obdobia. Stredoeurópan nad ňou trochu ohŕňa nosom, no Stredomorcom vždy vylúdi blažený úsmev na tvári. Artičoka.

Byl to Václav Havel, který se proslavil výrokem „Panuje dusno… veřejnost má blbou náladu (1997) a téhož roku na Nový rok dodal: „Chovali jsme se (politicky) jako primusové, povyšovali a poučovali.“

Nacisti sa stotožňovali s prírodou ako drsnou a neúprosnou silou. Poslušnosť, ktorú vyžadovali od ostatných, ale aj od seba, znamenala podriadiť jej živlom svoje správanie. Vo svojom nihilistickom vnímaní sveta nepoznali rozdiely medzi ľuďmi a zvieratami.