V prvom článku série Školy a okolitý svet sme sa zaoberali fenoménom doučovania, ktoré nahrádza to, čo škola nestíha. Dnes sa pozrieme dovnútra školy na výzvu, ktorá je ešte väčšia ako akademická nedostatočnosť: ako presvedčiť školopovinné deti, že to, čo sa v škole deje, vôbec má nejaký zmysel? Že to súvisí s celým svetom naokolo?

Tak Filip Karasz je už magister. Absolvoval štúdium sociálnej práce a má vo vrecku diplom. Je to malý zázrak. Zázrak? Skôr dôkaz o veľkej odhodlanosti mladého muža, ktorý tvrdohlavo išiel za svojím snom. A ten sen spočiatku vyzeral ako čistá utópia. Veď kto to kedy videl, aby žiak osobitnej školy vyštudoval vysokú školu!

Pred dvadsiatimi rokmi, 1. mája 1993, začalo vysielať Rádio Ragtime, najlepšie rádio, aké sme tu kedy mali.

Modelky ako frustrované chudery, Marlon Brando ako pištolník, jeden láskavý blockbuster redefinujúci slovo sebairónia, najväčší československý televízny punk a Hugo Haas v americkej verzii Strážcu č. 47.

Zajtra, prvého mája to bude presne rok, čo zomrel Vladimír Jukl.

Včera uplynulo sedemnásť rokov od smrti Roberta Remiáša. Kvety na miesto v Karlovej Vsi, kde mu v aute vybuchol nástražný systém, priniesla jeho matka Anna Remiášová. Mladý muž v aute zhorel a jeho vražda nebola dodnes vyšetrená.

V našej diskusii o školstve tentoraz pokračujeme pohľadom profesora Ladislava Kováča, človeka, ktorý v sebe spája dve skúsenosti: dlhoročnú skúsenosť biológa a akademického pracovníka s kratšou, ale intenzívnou skúsenosťou prvého ministra školstva po novembri 1989.

Jan Kraus ako socialistický textár populárnych piesní Evžen, depresívny rakúsky dokument o existenciálnom chove domácich zvierat, krásny technicolorový western aj ukrajinský film, ktorý je ruskejší ako vklad v cyperskej banke. A komédia podľa Buñuela.

Írsky pesničkár vystúpi 18. augusta v bratislavskom klube Ateliér Babylon.

Vo vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka 15. apríla, si môžete okrem iného prečítať: