Kolegu Jara Danišku mám rád preto, lebo je v mnohom úplne iný ako ja, lebo jasne formuluje svoje názory a núti ma tak k vyjasňovaniu mojich vlastných postojov.

Milí priatelia, som milovníkom kníh. No viac ako knihy mám rád ľudí a ich príbehy. Niekedy to, čo milujete, zaplaví váš život viac, ako je dobré. V rámci nepripútavania sa k ničomu som zrušil svoju domácu knižnicu. Poviete si „barbar“, alebo použijete priliehavejšie „somár“, a máte pravdu, lebo presne to som (ale nie pre zrušenú knižnicu). Kým však hodíte kameňom, dovoľte, aby som vám svoje pohnútky objasnil. Mal som v izbe stovky kníh. Upadol som do bludu a zhromažďoval ich v omyle, že budem múdrejší, lepší a krajší. Nič z toho sa neudialo. Začal som hľadať príčinu nezdaru.

Svoje prvé úlohy dostával najmä vďaka exotickému vzhľadu, no jeho talent a minimalistické herectvo si veľmi skoro všimli uznávaní režiséri. Legendárny Jim Jarmusch ho už desaťročia obsadzuje takmer do každého svojho filmu – od streleného zmrzlinára až po temného kuriéra. Pochádza z Pobrežia slonoviny, chcel byť pilotom, no stal sa ikonou nezávislého filmu. Minulý týždeň mal slovenskú premiéru jeho nový film Mirage,  maďarsko-slovenský western o novodobom otroctve. Herec Isaac de Bankolé.

Milí priatelia, bola raz taká jedna baba u nás v Jure a tá mala dlhé nohy, dlhé vlasy a veľmi vysoké ambície. Bola staršia a strašne nedosiahnuteľná, v podstate aj neobsiahnuteľná a keby nebola taká konkrétne hmotná, bola by aj vzletne éterická. Nebola nejako extra štíhla. Bola skôr ten typ krv a mlieko, blond vlasy a kabelka. Žena, ktorá keď to v správnom momente nepodchytí, tak sa raz premení na matrónu, na ženštinu s klobúkom a pávími perami.

Spomíname si na Petra Pišťanka. Raz ako na človeka, raz ako na spisovateľa. Ten rozdiel medzi človekom a jeho dielom je, zdá sa, priepastný. Tí, čo sa s Pišťankom dobre poznali, spomínajú naňho ako na komplikovaného človeka a hoci vzápätí dodávajú, že jeho knihy sú úžasné, ich spomienky majú iný nádych než tie čitateľské. Dozvedám sa, že Pišťanek sa v poslednom čase radikalizoval, že bol mizantrop, rasista atď. Pri blízkom človeku by ma to vážne škrelo, ale tu mi je to jedno. Dokonca sa pobavene usmievam.

Irsko, Island či Finsko. Lotyšsko, Estonsko a Litva. Kypr či Malta. A třeba Česká republika, Slovensko či Chorvatsko. Co mají tyto evropské státy (a řada dalších) společného?

Krásna Hôrka je jeden z mála hradov, ktorý sa zachoval v celistvosti. Nevyplienili ho Turci, ani ho nevyhodili do povetria koncom 17. storočia cisárske vojská. Pred tromi rokmi takmer do tla vyhorel. Ako vyzerá dnes?

V aktuálnom čísle .týždňa sme spolu s kolegom Jaroslavom Daniškom písali o slovenskej pravici. Niektorí čitatelia naň reagovali s výzvou, že by radi poznali našu odpoveď na otázku, čo by mala pravica urobiť, aby sa dostala zo súčasnej krízy.

Sťažnosti hráčov na kvalitu ľadu v bratislavskej hale sem tam pokračujú (hoci taký Havlát ľad pochválil). Ľudia, ktorí majú ľad na starosti, však robia všetko, čo sa dá. Trávia na štadióne takmer všetok čas, dávajú do toho celú svoju energiu, neustále niečo merajú a vylepšujú. Pritom nemajú zaplatené nijaké nadčasy, a ich plat je smiešny. Pes je niekde zakopaný, ale u ľadárov to nebude.

Hráči slávnych mien, vracajúci sa pred koncom kariéry na domáce ľady, a mladíci, ktorých priezviská majú šancu podobne zľudovieť, ťahali slovenskú hokejovú extraligu. Ôsmykrát za sebou Košice a premiérovo Banská Bystrica skrížili hokejky vo finále ročníka 2014/15.