Na filmový festival v Karlových Varoch jazdím už pätnásť rokov.  Najprv som tam prespávala v spacákoch mnohých hotelových izieb. Jazdila som za filmami, ktoré inde neuvidím a večierkami, ktoré inde nie sú. 

Reportáže Artura Domosławského sa nečítajú ľahko. To preto, lebo krutosť, ktorú opisujú, sa zdá na dosah, hoci je od nás na míle vzdialená. Z tohto glóbusu utrpenia sa človeku zatočí hlava.

Ľudia túžia po zázrakoch. Ale čo je to zázrak? Je to niečo nadprirodzené, čo trvá okamih a mení stav vecí na dlhé roky?

Moje očakávanie je, že NATO prežije – ale možno nie nadlho. A dôvodom nie je americký prezident. Ten sa síce na alianciu pozerá ako na transakčnú záležitosť, ale s tým sa dá pracovať.

Oslovili sme autorov, priateľov aj čitateľov .týždňa, aby nám prezradili, aké nové knihy ich nadchli a sú ideálne na dovolenku, lebo sa nedajú len tak ľahko pustiť z rúk. Výber je naozaj pestrý, od beletrie a poézie cez publicistiské a vedecké texty až po pikošky z futbalových šatní.

Pôvabne klenuté chodidlá v sandáloch, slamené klobúky so širokou strieškou, hodvábne šatky vejúce vo vlahom vetre, opálené predlaktia, na nich cinkajúce náramky. A kopec zvonivého ženského smiechu. Vo vzduchu cítiť more, letné dobrodružstvo, a na jazyku bublinky z posledného dúšku prosecca.

Róbert Pospiš nedávno vydal básnicko-výtvarnú zbierku Ukazuješ do tmy, vidím svetlo spolu s výtvarníkom Romanom Harvanom. V dvojici funguje aj v rámci hudobného, producentského a vydavateľského dua Pospiš/Sillay. V rámci zoskupenia Polajka minulý rok vydali album Exodus.

V Iraku ho prenasledovali, na Kryme zadržali a v Gaze uniesli. Napriek týmto skúsenostiam nevie pustiť z hlavy krvavé Somálsko a v Keni pomáha s liečbou detských sŕdc. Zážitky z frontu mu vraj pomáhajú zorientovať sa vo vypätých situáciách. Slovenský vojnový fotograf a dokumentarista Ján Husár.

Iniciatíva predstavila Víziu slušných miest a obcí, ku ktorej sa Vallo ako kandidát na bratislavského primátora priklonil. Podporuje tiež kandidáta na primátora Nitry Mareka Hattasa a kandidáta na primátora Žiliny Petra Fiabáneho.

„Mně taky táta říkal, že mám malovat malé obrázky, nejlépe krajinky, aby se líbily... to, co vytvářím, je prý hnus. Nyní je jeho popel ve významné sbírce v Paříži, kam se za svého života nikdy nepodíval...,"