Pred pár dňami sme si pripomenuli výročie komunistického prevratu. Pri tejto príležitosti prinášame portrét Antona Srholca, bývalého politického väzňa z Jáchymova, ktorý už dve desaťročia venuje svoj život ľuďom bez domova.

Počuje tú otázku od mnohých, ako je možné, že kňaz Marián Kuffa a arcibiskup Róbert Bezák patria do tej istej cirkvi?

Dejiny Rómov sú stále nepoznanou a fascinujúcou témou. Znepokojivé na nich nie je len to, čo všetko o Rómoch nevieme, ale aj to, čo ich história hovorí o nás a našich dejinách.

Elitný americký historik Timothy Snyder napísal pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung rozsiahlu esej o Ukrajine, nemeckej politike voči tejto ťažko skúšanej krajine a Rusku. Text uverejňujeme s láskavým súhlasom autora.

Taliansky režisér a scenárista Paolo Sorrentino od prvého svojho filmu (L’uomo in più) úspešne boduje na medzinárodných filmových festivaloch, u kritiky a najmä u publika, hoci aj tie jeho filmy nie sú typickými diváckymi záležitosťami.

Je tu s nami odnepamäti, približne rovnako dlho ako jej kamarát a spolupútnik jablko. No napriek tomu je oproti nemu vždy v ústraní. Cudne čaká v kúte ako hanblivá slečna na bále, kto si ju všimne a ocení jej prednosti. Hruška.

Štyridsať rokov komunizmu v Československu možno rozdeliť presne na dve polovice. Prvých dvadsať rokov to bol brutálny teror voči všetkým ideovým nepriateľom v krajine.

Jana Beňová vo svojom pravidelnom hlásení zaznamenáva, že azda každej jej kamarátke alebo známej sa narodilo bábätko. To je na zváženie. Okrem toho píše, že sa všetci kamaráti a známi stíšeným hlasom sťažujú, že tak zle finančne ako tento rok na tom ešte neboli a že také naťahovanie sa v kaviarni, kto zaplatí, už dávno nezažila. To je na pováženie.

Ruský mystik, okultista a geopolitik. Ročník 1962, syn sovietskeho generála vojenskej rozviedky GRU. Hlavný ideológ ruského nacionálneho boľševizmu a eurazianizmu. Autor Štvrtej politickej teórie.

Za roky môjho diplomatického pôsobenia v Ríme som mal veľa ráz príležitosť pozorovať zasadnutie jednej či druhej komory talianskeho parlamentu (horná je Senát, dolná Poslanecká snemovňa) z tribúny vyhradenej pre diplomatický zbor. Pri vstupe do budovy overenie, či som vopred ohlásený. V období, keď som nebol v pozícii veľvyslanca, aj prechod popod bezpečnostný rám. Potom cesta k samotnej tribúne, či skôr lóži. A pri prvých návštevách informácie. Imperatívne. Verejnosť prítomná pri zasadnutí nesmie dať nijakým spôsobom najavo taký alebo onaký prejav súhlasu alebo nesúhlasu s tým, čo zaznieva alebo čo sa odohráva v zasadacej sále.