Milý Emil, prepáč, ak som sa ťa dotkol, keď som v minulom liste vyjadril podozrenie, že Mirka by mohla byť tvoja dcéra. Ale pochop môj šok, keď som sa dozvedel od jej matky, že otcom som ja. V takej situácii človek hľadá nejakú záchranu, ako sa vraví "topiaci sa aj slamky chytá" a ja som sa naozaj cítil ako topiaci.

Každý spisovateľ je rozprávač, ale pri mene Šikula sa to slovíčko vždy vyslovovalo s veľkým R! Živel rozprávačstva, ktorým bol posadnutý, sa však nezriedka obracal proti nemu vo výčitke, že je viac rozprávačom ako literátom, že viac príbehovú hmotu prijíma, ako ju formuje a organizuje.

Amália Babitz sa narodila roku 1909 v Deutsch Proben, teda dnešnom Nitrianskom Pravne. V tom čase bola dedina z 80 percent nemecká. Amália bola veľmi atraktívne dievča a napriek tomu, že bol o ňu medzi miestnymi mladíkmi značný záujem, zaľúbila sa do slovenského učiteľa z Prievidze Antona Horského a v roku 1934 sa zobrali. Mladomanžel učil na škole a okrem toho vyučoval hru na husliach. Tri roky po svadbe sa im narodilo dievčatko, neskôr chlapček. Manželia bývali v Prievidzi, ale Amália udržiavala úzky kontakt s milovaným Pravnom. Vyzeralo to, že ich šťastiu nič nestojí v ceste. Nad Európou sa však už sťahovali mraky.

Na obálkach kníh vystupuje ako Jozef Urban, ale všetci ho volali Jožo. Jankovia boli v slovenskej umeleckej societe divní – ale Jožovia boli diví. Jožo Nižnánsky, Jožo Ráž, Jožo Urban...

Za umením som si tu v strednej Európe navykol chodiť do Viedne. A umenie, to je popri lyžovaní zrejme jediný dôvod, prečo sa v zime, snehu a mraze vydať niekam na cestu – samozrejme, s výnimkou hôr a lyžovania.

Môj jediný bruselský priateľ, poľský úradník Jacek, je medzi eurokratmi hrozne nešťastný. Tak som mu predložilnápad, aby sa nechal najať Kaddáfím. Nápad to bol lukratívny, Kaddáfí investoval značné prostriedky do zjednotenia Afriky, navyše uplynul práve rok, čo bol prezidentom “Africkej únie“. Až 53 členských štátov, 800 miliónov obyvateľov – Kaddáfí isto potrebuje konzultantov z Bruselu.

O nedávno vyznamenanom Vladimírovi Juklovi sa zvykne hovoriť aj ako o generálovi tajnej cirkvi, ktorá tu fungovala počas komunistickej totality. Tajná cirkev však mala aj svojho duchovného otca. Bol ním chorvátsky jezuita Tomislav Kolakovič.

Rebríčky patria do ekonomiky alebo športu, teda tam, kde sa niečo dá jednoznačne spočítať alebo zmerať. Určite však nie do literatúry a umenia. Preto nevyhlasujeme „Knihu roka”, ani sa nepokúšame vytvoriť nejaký knižný rebríček.

S otázkou „kde som“ nemá človek spravidla problém, ani keď sa stratí v lese. Stále je vo svojom tele. Ale stačí byť filozofom a z triviálnej otázky je záhada.

Hovorí, že celoživotne si pripadá ako niekto medzi. Vďaka presahom v tvorbe ho medzi seba celkom neprijali fotografi ani výtvarníci. Jeho však netrápi médium ani zaradenie, ale plynutie času.