Ten odkaz je jednoduchý: Zabudnite na všetko, čo sa stalo, na všetko, čo sa tu deje celé roky.

Ako môžeme odlíšiť živé od neživého? Prečo potrebujeme na svojom tele množstvo mikroorganizmov? A čo znamená, že bunky dokážu navzájom úspešne komunikovať? Aj o takých témach premýšľa biológ Anton Markoš.

Známy bulharský politológ a verejný intelektuál Ivan Krastev vydal minulý rok provokatívnu knihu s názvom Po Európe. Aké otázky vyvoláva jeho kniha v súvislosti s úvahami o budúcnosti európskeho projektu? A ako o nich premýšľame a či vôbec?

Smerácka V4 dostáva krídla ● Šikovné ťahy Andreja Danka ● Útoky hrochov a krokodílov

Nemusíme elementárne básne a ich poetov už vôbec nie. Určite nie je nás málo, ktorí vedno so Šándorom Petöfim, vlastným menom Petrovičom vyznávame princíp, ktorý ten odrodilec zo slovenskej matere odkázal „Poetom XIX. storočia“ v dobe ťažkej, roka meruôsmeho.

Dlhodobo sa usilujeme riešiť rómsku otázku, rómsky problém, prevychovávať, usmerňovať, asimilovať, integrovať. Jedným slovom: spracúvať Rómov.

Opýtal som sa človeka, ktorý žije dlho vo Francúzsku, či sa v jeho krajine môže stať, že sa ocitne v úplnom chaose. Povedal, že asi nie. 

Komentár o aktuálnom vývoji našej vlády hádam ani nemohol byť napísaný lepšie. Súčasnú situáciu opísal bez zbytočného pátosu, planých nádejí či nezmyselných ilúzií. 

Starý lev, vyštvaný mladšími levmi z pozície neohroziteľného vládcu, zarastený a spustnutý blúdi peklom vlastnej nehostinnej púšte. To je najsilnejší dojem z Ficovho posledného domáceho videa. 

Za uplynulý rok som prechádzala cez Čadcu najmenej stokrát. Za priaznivej dopravnej situácie mi tých pár kilometrov trvalo dvadsať minút. Za štandardného stavu som Čadcu pretínala hodinu, niekedy aj dve.