Po Kryme prichádza na pretras Podnestersko: aj toto územie nikoho zaberie Putinovo Rusko? A ako by to brali samotní Podnesterčania?

Človek by musel žiť v inej krajine, aby si nevšimol, že tu vznikol nový film. Ak je pozornejší (a ak marketing splnil svoju úlohu), tak vie, že film má názov Slovensko 2.0, a že je to vlastne 10 filmov.

Štátne médiá chcú, aby sme začali zachraňovať stratené hodnoty. Podľa televíznych komentátorov sa má zodpovednosti ujať predovšetkým rodina, čiastočne školy, o vláde niet ani zmienky. Hovorí sa o zlých spôsoboch, hrubosti a nedostatku solidarity. O rozširovaní kradnutia, klamania a lenivosti. Keďže uplynulých 50 rokov mala na výchovu, vzdelávanie, médiá a kultúrnu produkciu monopol jedna strana, človek si musí položiť otázku: Kde sa nabrala všetka tá bieda?

V okolí Moravského Svätého Jána je niekoľko jazier, kam sa dá ísť v lete okúpať. Jedno z nich má tvar podobný Austrálii a volá sa Gergelík. Miestni mu hovoria Gergaz. Aj najslávnejšie hudobné vydavateľstvo na Záhorí je po ňom pomenované.

Stáva sa, že máte pred sebou úlohu, o ktorej vopred viete, že ju nemôžete splniť. Počujete hladký zvuk pera po papieri, trháte ďalší koncept a asi dvadsať iných v pamäti.

Niet nad to, dobre sa porozčuľovať, poriadne a pritom bezpečne sa vytočiť. Zaručeným spôsobom takejto psychohygieny sú vzťahové seriály. Zväčša o pekných mladých ľuďoch, ktorí sa nedokážu vpratať do kože, lebo ak by sa vpratali, nebolo by o čom nakrúcať. A tak sa správajú ako nedospelí, nezrelí blbci, emocionálne dezorientovaní do tej miery, že neváhajú robiť rozhodnutia, o ktorých už vopred vedia, že sú zlé. Vlastne nie, nevedia, veď sú seriálovými postavami, a kto to kedy videl, aby sa ľudia v seriáloch správali tak, ako sa my správame v normálnom svete? Nikto, nikdy.