Samovražda českej popovej hviezdy zamerala pozornosť na zodpovednosť bulváru. Nie som práve jeho podporovateľ, ale myslím si, že je to veľmi falošná stopa.

Aj inokedy strohé spravodajské agentúry vydávali začiatkom apríla vzrušené správy o tom, ako americký minister zahraničia John Kerry pendloval medzi Európou, severnou Afrikou a Blízkym východom. Akoby sledovali dramatický športový duel.

Viac než mesiac, od 7. apríla do 12. mája, hlasuje vyše 800 miliónov Indov v parlamentných voľbách. A sú to veľmi zaujimavé voľby.

Ivana Čičmanca sme dlho vnímali iba ako Slováka, ktorý sa akousi bizarnou cestou ocitol v Nórsku. Dodnes tam robí neoceniteľnú službu slovenskej literatúre, keďže ju nielen prekladá, ale aj predkladá nórskemu publiku – hovorí o nej, píše, nadchýna sa pre ňu.

Zakladateľ Inštitútu pre verejné otázky a čerstvý laureát Ceny Dominika Tatarku Martin Bútora hovorí, že jeho prácou je podávať svedectvo o tejto spoločnosti, či už je to tisícstranová kniha, alebo článok v novinách, či je to písanie, editovanie, alebo rečnenie na rôznych fórach.

Spisovatelia, tí slávnejší a zväčša mŕtvi, sa pomerne často stávajú hlavnými postavami v románoch a poviedkach iných spisovateľov, zväčša menej slávnych a živých. Niekedy preto, že žili natoľko inšpiratívne a zaujímavé životy, že by bolo priam škoda beletristicky ich nespracovať, inokedy preto, že síce takéto životy nežili, ale mohli by. Takéto romány a poviedky sú vtedy dobré, ak čitateľovi viac dávajú, ako od neho chcú. Je, samozrejme, fajn, ak sa čitateľ orientuje v intertextovej sieti, ak vie, na čo, kedy a prečo autor odkazuje, zároveň ale nesmie byť prekážkou, ak to čitateľ nevie.

Pripomenuli sme si Sviečkovú manifestáciu z 25. marca 1988. Bol to ďalší slávny osmičkový rok, sprevádzaný veľkou podpisovou akciou s viac ako 300-tisíc podpismi zo Slovenska, a tiež rok náboženských pútí s obrovskou účasťou mladých ľudí. Čo teda znamenali a predstavovali osmičkové roky v dejinách Československa a Slovenska?