Mladá umelkyňa niekoľko rokov fotografovala dom, v ktorom vyrastala a žila. Podľa nej je ten dom vlastne kronikou našich dejín. Z fotografií pripravila nielen výstavu, ale aj knihu. Tu môžete vydanie knihy podporiť:https:/ /www.startlab.sk/projekty/3613-jana-sturdikova-dom--fotograficka-kniha/

Tradícia českého bábkarstva má hlboké korene. Všeobecne populárne začalo byť v polovici 19. storočia, ale regionálne obľúbené bolo už o storočie skôr v rôznych častiach krajiny.

Existujú racionálne dôvody strachu z rodovej „ideológie“?

Vôbec sa mi nechcelo ísť na nedeľňajšiu tlačovku hnutia Slovensko(OĽaNO). Nakoniec som si povedal, že si urobím prechádzku k prezidentskému palácu, kde tá tlačová konferencia mala byť.

Neviem, čo robia iní kňazi bežne pred omšou, ale lamačský farár Leo Pawlak zvára a brúsi. Najradšej má na sebe montérky a v rukách kus surového železa. V jeho šatníku klasickú kňazskú košeľu s bielym kolárikom nenájdete. S kováčstvom začal pred desiatimi rokmi, keď hľadal spôsob, ako sa vyrovnať s traumou.

Možno to niekedy znie až trápne, ale ja mám stále pocit, že to je základ. Že bez toho, čo bolo na tých papieroch, ktorými sme v Novembri 89 mávali, sa nepohneme ani dnes, ani nikdy.

Vysoká inflácia v kombinácii s rastom úrokových mier prispeli k tomu, že Slovensko postupne stratilo kľúčové výhody, ktoré malo po prijatí eura.

Bez skupiny Chór vážskych muzikantov (CHVM) by zrejme nevznikla skupina Bez ladu a skladu a bez nej by len ťažko vznikol festival Pohoda. A naopak, Mišo Kaščák stál pri návrate CHVM na pódiá. Ľuboš Dzúrik, kapelník CHVM, zasa stál ako Kaščákov starší kamarát pri zrode Pohody.

Ak chcete vedieť, ako to bude u nás vyzerať o pár rokov, treba sa ísť pozrieť do Budapešti. Ak chcete vedieť, ako to bude vyzerať v Budapešti o 100 rokov, treba sa ísť pozrieť do kina. Odohráva sa tam jedno animované ekologické sci-fi. Natočené bolo v maďarsko-slovenskej koprodukcii, a tak sa v ňom pozrieme aj do Tatier.

Byť umelcom v niektorých krajinách znamená cenzúru a represie voči autorom, pričom vo svojich dielach nemusia ani kritizovať režim. Mnohí z nich sa preto uchýlia k ich vydávaniu v zahraničí alebo tam sami odídu žiť. Umenie a sloboda prejavu totiž idú ruka v ruke. Aj preto si každoročne pripomíname Deň väznených a prenasledovaných spisovateľov.