Navštívil mnohé krajiny sveta, v ktorých ľudia zažívajú tie najkrutejšie osudy. Západný svet musí podľa neho zmeniť svoj postoj k tým, ktorých spomedzi seba vylúčil a o ktorých sa prestal zaujímať. Poľský reportér Artur Domosławski.

Vysokoškolská príprava zubných lekárov v posledných rokoch prešla zvláštnou cestou.

TREBA VYRAZIŤ na piknik ● TREBA ZAHRAŤ pre Mariána Vargu ● TREBA SPOZNAŤ Filu a Fullu ● TREBA POČUŤ naživo hudbu z pások ● TREBA SA POZERAŤ V TELKE Na druhom konci dúhy

Nie som človek, ktorý sa bojí davu alebo ktorý vyhľadáva len ľudoprázdne miesta. Napríklad už roky chodievam nie do slovenských, ale do poľských Tatier. 

Četl jsem před časem úvahu o Adamovi, Evě a hadovi v ráji. Když byl Adam usvědčen ze hříchu, ukázal prstem na Evu a svoje jednání svedl na ni. Eva, aby se také za svoje jednání omluvila, ukázala prstem na hada. A had, protože nemá prsty, neměl na koho ukázat a odplazil se.

Na filmový festival v Karlových Varoch jazdím už pätnásť rokov.  Najprv som tam prespávala v spacákoch mnohých hotelových izieb. Jazdila som za filmami, ktoré inde neuvidím a večierkami, ktoré inde nie sú. 

Reportáže Artura Domosławského sa nečítajú ľahko. To preto, lebo krutosť, ktorú opisujú, sa zdá na dosah, hoci je od nás na míle vzdialená. Z tohto glóbusu utrpenia sa človeku zatočí hlava.

Ľudia túžia po zázrakoch. Ale čo je to zázrak? Je to niečo nadprirodzené, čo trvá okamih a mení stav vecí na dlhé roky?

Moje očakávanie je, že NATO prežije – ale možno nie nadlho. A dôvodom nie je americký prezident. Ten sa síce na alianciu pozerá ako na transakčnú záležitosť, ale s tým sa dá pracovať.

Oslovili sme autorov, priateľov aj čitateľov .týždňa, aby nám prezradili, aké nové knihy ich nadchli a sú ideálne na dovolenku, lebo sa nedajú len tak ľahko pustiť z rúk. Výber je naozaj pestrý, od beletrie a poézie cez publicistiské a vedecké texty až po pikošky z futbalových šatní.