Staré známe obavy opäť ožívajú v súvislosti s dnešnou vojnou na Ukrajine a krízou svetového poriadku. Často sa diskutuje riziko „eskalácie“ lokálnej vojny do svetovej: informovane, neinformovane aj úplne dezinformovane. Pritom sa môže stratiť zo zreteľa problém vojen, ktoré nemusia eskalovať, no ani skončiť.

Administratíva prezidenta Joea Bidena povoľuje Ukrajine používať zbrane od Američanov na útoky hlboko na ruskom území. Je to prelom vo vojne?

Obaja budú pracovať mimo vlády s cieľom „uskutočniť rozsiahlu štrukturálnu reformu a vytvoriť podnikateľský prístup k vláde, aký tu ešte nebol.“

Isteže, aj keby vyhrala Trumpova protikandidátka, bol by tu dôvod na triezvosť a uplatnenie metodickej skepsy. Keďže však do Bieleho domu smeruje Trump, musíme sa venovať jemu. A tu je na obozretnosť dôvodov viac než dosť.

Sledujte aktuálne informácie o vojne na Ukrajine.

Dejiny tajných služieb sú plné vrážd a únosov. Najnovšou kapitolou je vývoj v Česku s údajným ruským atentátnikom, ktorý údajne mal v kufríku ricín a v pláne zabíjanie politikov. Čo si o tom máme myslieť?

Príbuzní obetí havárie ukrajinského lietadla, ktoré v januári omylom zostrelila iránska raketa, požadujú, aby Teherán spolupracoval s tímom medzinárodných vyšetrovateľov a potrestal vinníkov tejto tragickej udalosti.

Severomacedónska polícia objavila 94 migrantov ukrytých v kamióne, ktorý zastavila dopravná hliadka na juhovýchode krajiny. Informovala o tom v nedeľu agentúra AP.

Turecko má druhú najväčšiu armádu v rámci NATO. Je to ešte stále armáda, ktorá by sa v prípade potreby mala zapojiť do našej kolektívnej obrany? Do akej miery sa môžeme na Turecko spoľahnúť a v čom sa naše záujmy líšia? Chystá sa Turecko vystúpiť z NATO alebo ho máme z neho vytlačiť?

TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.