Prečo padá Procházka

.jozef Majchrák .časopis .politika 09.05.2015

V centrále strany Sieť visí kalendár, kde škrtajú dní do konca Ficovej vlády a Radoslav Procházka sa netají ambíciou stať sa po budúcich voľbách premiérom. Zatiaľ to však na to nevyzerá.

Hľadáme Howarda Hughesa

.časopis .rozhovor 21.06.2015

Slovenským vedcom sa málokedy podaria objavy, kvôli ktorým sa možno budú prepisovať učebnice. Jemu a jeho tímu sa taký objav podaril. Nie je však vedcom, ktorého zaujíma len vlastný výskum. Záleží mu na celej slovenskej vede. Jozef Nosek.

Knihy roka

.redakcia .časopis .téma 07.12.2014

Ktorá pôvodná slovenská a ktorá do slovenčiny alebo češtiny preložená kniha vás v roku 2014 najviac zaujala a prečo? S touto otázkou sme sa obrátili na viaceré osobnosti.

Centrum našich dejín

.jaroslav Daniška .časopis .klub 22.06.2014

Dozrel čas, aby sme preformátovali naše dejiny. Už to nie sú len dejiny národného obrodenia, dejiny Štúra a Hurbana či ich mináčovských interpretácií. Už nie sme národom, ktorý musí dokazovať svoje hranice. Už sa o ne nemusíme báť a vieme ich prekročiť.

Liga renegátov

.peter Schutz .časopis 13.04.2013

Triešteniu opozície nevidno konca. Daniel Lipšic, Radoslav Procházka, ba aj Žitňanská & Beblavý majú kus pravdy. Ako celok je však to hemženie – jeden rozkol za dva mesiace – verejnosti hlboko nezrozumiteľné.

Hudba v labyrinte času

.andrej Šuba .časopis .hudba 22.09.2013

Krzysztof Penderecki patrí k veľkým menám poľskej hudby. Presadil sa ako avantgardný experimentátor, jeho duchovné diela sa stali symbolom odporu proti komunistickému režimu, dnes je žijúcim klasikom hudby 20. storočia.

Dokument o smutnej fraške

.ladislav Kováč .časopis .klub 30.06.2013

Tím mladých českých historikov, ktorí vyštudovali filozofickú fakultu Univerzity Karlovej po roku 2000, vydal druhú z troch kníh, v ktorých analyzujú husákovskú „normalizáciu“ na jednej z fakúlt najprestížnejšej z československých univerzít.

Svet Fedora Gála

.fedor Gál .časopis .klub 17.11.2012

Hovorili sme tomu ostrovy pozitívnej deviácie. Boli to ľudia, ktorí sa správali inak ako väčšina – v prostredí, kde „práca nebola zajac“, kde „kto nekradne, okráda svoju rodinu“, kde platilo „drž hubu a krok“… žili, ako keby naokolo nevládol všeobecný marazmus. Prežívali v oficiálnych štruktúrach, v šedej zóne, v paralelnej kultúre, v disente. Nepozerali na profit, nekradli, nedržali hubu. To označenie „ostrovy pozitívnej deviácie“ vymyslel tuším Martin Bútora. Alebo Soňa Szomolányi? Bolo to už dávno.

Nabudúce príde tajfún

.martin Hanus .eva Čobejová .časopis .rozhovor 09.12.2012

Ako prví povedali, že školskí odborári sa správajú katastrofálne, a tak sa chopili iniciatívy. Keď učitelia po prerušení štrajku upadli do depresie, rozhodli sa, že ich gymnázium bude pokračovať. Aj vďaka nim začali školy so štafetovým štrajkom. Učitelia na bratislavskom Gymnáziu Ladislava Sáru Slavomír Drahoš a Branislav Kočan.

Svet Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub 07.01.2013

Ryba smrdí od hlavy. Nemá zmysel vymenúvať celú galériu a galérku prednovembrových povereníkov a ministrov školstva. Ostala po nich len túžba, aby vzdelávanie prestalo byť papagájovaním fráz. Chceli sme, aby mali školy viac voľnosti, boli kreatívnejšie a žiaci nadobudli lepšiu spôsobilosť orientovať sa v otvorenom svete. Nazvime to pokojne reformou vzdelávania.