V roku 2002 sme s Fedorom Gálom a Grigorijom Mesežnikovom viedli skupinu desiatok spoločenských vedcov, s ktorými sme pre druhú Dzurindovu vládu pripravovali Víziu vývoja Slovenska do roku 2020. Z dnešného pohľadu sa nám vtedy jednoduchšie prognózoval vývoj na 15 – 20 rokov dopredu ako dnes to, čo nás čaká budúci rok. Do peňaženky a nohavíc Borisa Kollára sa dovidieť dá, do hlavy Igora Matoviča už ťažšie.

Výsledky sčítania obyvateľstva 2021 z pohľadu hlásenia sa ku konkrétnym cirkvám na Slovensku si, zdá sa, každý interpretuje ako víťazstvo. Samotné sčítanie však nie je príliš verným obrazom o reálnej miere sekularizácie a ateizácie spoločnosti, keďže na rozdiel napríklad od Česka neskúma bližšie otázku viery.

Rokovací poriadok a organizácia bezpečnosti v NR SR potrebuje urgentne zmenu. Všetky platné opatrenia týkajúce sa bezpečnosti v rokovacej sále NR SR počítajú aspoň s elementárnou mierou uvedomelosti a príčetnosti poslancov parlamentu.

Keď som vo štvrtok večer odchádzal z rokovania Národnej rady a premietal si, čo a koho som za celý ten deň chaotického (ne)schvaľovania jednej z kľúčových reforiem tejto vládnej koalície – tzv. súdnej mapy – videl, myslel som najmä na to, čo som nevidel. Nevidel som zodpovednú politickú reprezentáciu krajiny v koaličných ani opozičných laviciach, ktorá si je vedomá, v akej situácii sa nachádzame.

O čom inom sa dá pri hodnotení roka 2021 hovoriť, ako o pandémii spôsobenej vírusom covid-19, o našich zlyhaniach, o tom, čo sme sa vďaka tejto hraničnej situácii o sebe ako spoločnosti a jednotlivcoch naprieč tým slušnejším aj neslušnejším Slovenskom dozvedeli?

Předčasně zesnulý Miroslav Žbirka znamenal pro československou popmusic v osmdesátých letech totéž, co pro ni znamenal Karel Gott v letech šedesátých. Což bylo výrazně těžší…

Priznám sa, som sentimentálny oslavovač 17. novembra, každý rok je to pre mňa najemotívnejší čas v roku, emotívnejší ako osobné sviatky. Preto, že mi umožnil prežiť celý dospelý život v slobodnom svete, ale aj preto, že mi dožičil tú luxusnú možnosť postaviť sa na správnu stranu dejín, a spomienku na síce mikroskopickú, ale predsa len akú-takú dávku odvahy, ktorú bolo treba v pomeroch malého mesta v tých časoch ukázať a ktorú si v sebe dodnes starostlivo pestujem.

Čítal som cez sviatky štúdie o konci centristickej politiky, lebo ak hral politický centrizmus v 20. storočí, veku ideologických extrémov, výraznú rolu v obrane demokracie, tak vo chvíli, keď je demokracia v reálnom ohrození, stáva sa vraj bezvýznamným, či dokonca nebezpečným. A do toho výkriky o centristickom extrémizme rovnajúce sa nezmyslom typu liberálni fašisti...

V tejto chvíli už nejde o argumenty zástancov ani odporcov obrannej zmluvy s USA. Opäť raz hráme o potvrdenie našej civilizačnej príslušnosti.

Extrémisti sa opäť chystajú pochodovať Bratislavou. Stavajú sa proti všetkému, čo vytvára základ demokratického štátu. Nenechajme to tak.