Prečo vnímame Izrael ako agresora? Prečo je tu stále antisemitizmus a prečo naberá na sile? Nenávisť voči židom nebola nikdy odvodená od ich skutočných činov, ale z našich neopodstatnených predsudkov.

Niečo o rečiach nášho „štvornásobného klamára obecného.“ Pri obrane vlasti zomrel ukrajnský pilot. Iránske politické špičky tvrdia, že 12-dňovú vojnu vyhrali.

Čítam si akurát zbierku mestských príbehov z jedného nášho mestečka, nebudem hovoriť ktorého, ale rastie tam okolo veľa topoľov. Príbehy sú veselé i smutné, sto rokov staré a je zaujímavé uvedomiť si, čo majú spoločné...

Stoja vedľa seba ako dvaja pešiaci. Jeden biely a druhý čierny. Vždy sú tam, nikdy neodídu. Strážia obrus a stolovanie, prizerajú sa našim jedlám. Občas po nich niekto siahne, aby si to svoje doladil. Korenie a soľ.

Naše staré mamy sedávali po večeroch za stolom s kusmi látok, ktoré sa pod ich šikovnými rukami menili na oblečenie. Spoločnosť im robil ich verný druh: šijací stroj.

Sme rozdelená spoločnosť a každá skupina vidí problém u toho druhého. Voľby nie sú všemocné a nemôžu vyriešiť všetky naše problémy. Politici sa len vezú na náladách ľudí. Neprosme politikov. Konajme.

Zvolenie Martiny Flašíkovej do čela „verejnoprávnej“ televízie a rozhlasu nie je prehrou slobodných médií. Je to výsledok mečiarovského uvažovania vlády a súčasne dôsledok našej dlhoročnej neschopnosti vybudovať čosi tak odolné ako ČT. Ale slobodné médiá si ani táto vláda podrobiť nedokáže.

Dôvodov, prečo milujem popkultúru, je nespočet a každý deň dokážem vymyslieť nejaké ďalšie, aktuálne ma najviac baví sledovať, ako sa pop vo všeobecnosti snaží uchopiť našu civilizačnú prítomnosť tak, aby sa na jednej strane nikoho príliš okato nedotkol a na druhej, aby stále akcentoval idey, ktoré považuje za univerzálne.

Vycestovať kvôli návšteve galérie zvykneme väčšinou do zahraničia. Najčastejšie do neďalekej Viedne, Budapešti, Brna či Prahy. Obdivujeme medzinárodnú výtvarnú scénu, s ktorou sa doma stretávame zriedkavejšie, aj tvorbu domácich umelcov, ktorým sa podarilo presadiť mimo našich hraníc.

Máme tu opäť okrúhle výročie konca druhej svetovej vojny. Pamäť na ňu sa vytráca nielen v dôsledku striedania generácií. Dvíha sa nová vlna falšovania histórie. Môžeme očakávať, že tento nápor bude stúpať. To sotva prospeje našej schopnosti vyvarovať sa tragických chýb minulosti.